Vstal z mŕtvych / veľkonočná kázeň Rainera Cantalamessu

Veľkonočná kázeň Raniera Cantalamessu

Vstal z mŕtvych!

Kristovo zmŕtvychvstanie je pre duchovný vesmír tým, čím bol pre fyzický vesmír podľa modernej teórie počiatočný big bang.

Ženám, ktoré sa odobrali k hrobu vo veľkonočné ráno, anjel povedal: „Neľakajte sa. Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych!“

Ale skutočne vstal Ježiš z mŕtvych? Aké záruky máme, že ide o fakt, ktorý sa reálne udial, a nie o výmysel alebo sugesciu?

Svätý Pavol, ktorý píše nie viac ako dvadsaťpäť rokov po týchto udalostiach, robí zoznam všetkých osôb, ktoré videli Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní, a väčšina z nich bola ešte nažive (1Kor 15, 8). O ktorom fakte zo staroveku máme také silné svedectvá ako o tomto?!   

Presvedčiť nás o pravdivosti tohto faktu však môže aj všeobecné pozorovanie. Vo chvíli Ježišovej smrti sa učeníci rozutekali; jeho prípad sa považuje za uzavretý: „A my sme dúfali, že on...“ povedia emauzskí učeníci. Evidentne v to už nedúfajú. No odrazu vidíme, ako tí istí muži jednomyseľne ohlasujú, že Ježiš žije, a pre toto svedectvo čelia procesom a prenasledovaniam a nakoniec jeden po druhom mučeníctvu a smrti.

Čo mohlo spôsobiť takú totálnu zmenu, ak nie istota, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych?

Nemôžu sa mýliť, pretože sa s ním rozprávali a jedli po jeho zmŕtvychvstaní; a okrem toho to boli skúsení ľudia, ktorých vôbec nebolo ľahké nadchnúť. Oni sami najskôr pochybujú a nemálo sa zdráhajú uveriť. Ani nemohli chcieť oklamať ostatných, pretože, ak Ježiš nevstal z mŕtvych, prvými, ktorí boli oklamaní a stratili (samotný život!), boli práve oni.

Bez faktu zmŕtvychvstania sa zrodenie kresťanstva a cirkvi stáva ešte ťažšie vysvetliteľným tajomstvom než samotné zmŕtvychvstanie.

Toto je niekoľko historických, objektívnych argumentov, ale najsilnejším dôkazom toho, že Kristus vstal z mŕtvych, je to, že je živý! Živý nie preto, lebo ho rozprávaním o ňom udržujeme pri živote, ale preto, lebo on udržuje pri živote nás, komunikuje nám význam svojej prítomnosti a dáva nám nádej.

„Tí, ktorí v Krista veria, sa Krista dotýkajú,“ vravieval svätý Augustín a praví veriaci zakúšajú pravdivosť tohto tvrdenia.

Odstráň v cirkvi vieru v zmŕtvychvstanie a všetko sa zastaví a vypne, ako keď v dome vypadne elektrický prúd.

Tí, ktorí neveria v skutočnosť zmŕtvychvstania, vždy vznášali hypotézu, že išlo o fenomény autosugescie; apoštoli uverili, že videli. Keby to však bola pravda, nakoniec by to znamenalo o nič menší zázrak ako ten, ktorí sa zdráhajú prijať.

V skutočnosti to predpokladá, že rôzni ľudia v rôznych situáciách a na rôznych miestach mali rovnakú halucináciu. Pomyselné videnia sa zvyčajne dostanú tým, ktorí ich očakávajú a intenzívne si ich želajú, ale apoštoli po udalostiach Veľkého piatka už nič neočakávali.

Kristovo zmŕtvychvstanie je pre duchovný vesmír tým, čím bol pre fyzický vesmír podľa modernej teórie počiatočný big bang: taká explózia energie, ktorá dá kozmu expanzívny pohyb trvajúci dodnes, miliardy rokov.

Odstráň v cirkvi vieru v zmŕtvychvstanie a všetko sa zastaví a vypne, ako keď v dome vypadne elektrický prúd.

Svätý Pavol píše: „Ak svojimi ústami vyznávaš: ‚Ježiš je Pán!‘ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10, 9).

„Vierou kresťanov je Kristovo zmŕtvychvstanie,“ vravieval svätý Augustín.

Všetci veria, že Ježiš zomrel, dokonca aj pohania, agnostici tomu veria. Ale iba kresťania veria, že aj vstal z mŕtvych, a človek nie je kresťanom, ak tomu neverí. Tým, že ho vzkriesil z mŕtvych, Boh potvrdil Kristovo dielo a vtlačil mu svoju pečať.

„Boh určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych“ (Sk 17, 31).

ZDROJ: postoj.sk