História

Devínsky Kostol svätého kríža

Kostol je architektonickým i archeologickým skvostom. Z dôvodu porušenia nálezových možností sa nedá presne určiť veľkosť pôvodného kostola. Predpokladá sa, že stavba bola jednoloďovou plochostropnou architektúrou z druhej polovice 13. storočia .

Za najstaršiu časť kostola sa pokladá krypta pod južnou loďou, ktorá bola pôvodne nadzemnou stavbou, je teda staršou ako hlavná loď. Rekonštrukcie a dostavby zanechali na stavbe kostola stopy čias počas ktorých boli práce vykonávané, preto môžeme na kostole nájsť pozostatky architektúry románskej, renesančnej, gotickej, barokovej i klasicistickej. Napriek všetkým prestavbám ostáva jeho gotický charakter zachovaný.

Najrozsiahlejšie stavebné práce na Kostole svätého kríža v Devíne sú z roku 1420 t. j. z obdobia, keď vlastníkom hradu Devín s mestečkom pod hradom bol Mikuláš Garay s manželkou Annou, dcérou grófa Hermana z Cejle. Písomné záznamy z tejto prestavby sa nezachovali.

V prístavbe severnej pohrebnej kaplnky nájdeme na gotických svorníkoch erby rodu Garayovcov (stočený had) a grófov z Cejle (rozdelený erb do 4 polí, v ktorých sa striedajú 3 hviezdy a 3 horizontálne položené brvná). Tretí erb ostal prázdny bez znaku, bol zrejme pripravený pre niektorého z následníkov rodu Garayovcov.

V roku 1529 bol kostol vypálený Turkami. Neskôr kostol opäť zrenovovali (v rokoch 1672 – 1673), z tohto obdobia sa zachovali účty súvisiace s obnovou kostola v Devíne. Máme poznatky, že boli zrušené gotické oblúky pripájajúce bočné kaplnky k hlavnej lodi. Hlavná loď bola preklenutá barokovou kopulou. Pribudol nový chór, kazateľnica a veža, do ktorej boli umiestnené zvony. Táto veža dominuje exteriéru kostola až dodnes .

V r. 1785 sa zdržiaval na devínskej fare u svojho dobrého priateľa farára Michala Salakyho prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák, tu napísal a vydal svoju knihu „Nová bibliotheca“.

Devínsky kostol bol v roku 1820 zasvätený úcte svätého kríža.

Fernet a Nanebovzatá

Popoludní som sa zastavil v jednej z kancelárií. Práve sa tam schyľovalo na prípitok. Redaktorka Mária mala pred pár dňami narodeniny a ich oslava vyšla tentoraz akurát na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Bývalý kolega sa zastavil s kvetom a fľaškou fernetu, aby jej zablahoželal. Trochu v rozpakoch sa ma spýtal: „Pridáte sa?“ – „Ale áno… Zdvíham pohár tak na Máriu, ktorá mala narodeniny, ako aj na Máriu, ktorá má dnes sviatok!“ Zdalo sa, že prítomným nápoj chutil, ale prípitok im znel akosi čudne. Za všetkých ktosi pochybovačne poznamenal: „Fernet a Panna Mária – tak to teda ide pekne spolu!“ – „A veruže ide!“ zaprotirečil som naschvál dôrazne, no hneď som zmierlivo dodal, „sviatok Nanebovzatej je paradoxne aj o fernete!“ Aby som nevyvolal pohoršenie, vzápätí som sa pousmial a dodal: „No, samozrejme, len o fernete, to by bolo primálo. Dnes slávime, že Panna Mária bola vzatá do neba s telom i dušou.

Sväté omše počas roka

Letné obdobie

Pondelok 19:00
Streda 19:00
Piatok 19:00
Sobota 8:00
Nedeľa 9:30

Zimné obdobie

Pondelok 18:00
Streda 18:00
Piatok 18:00
Sobota 8:00
Nedeľa 9:30

Osobné údaje sú na webovej stránke spracúvané v súlade s aktuálnou právnou úpravou (Zákon 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov).

Záväzné predpisy o ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi, spôsob spracúvania osobných údajov v Katolíckej cirkvi a s tým súvisiace potrebné informácie sú uvedené na stránke Ochrana osobných údajov (gdpr.kbs.sk).