Vatikán upozornil kňazov, že s krstnou formuláciou nesmú experimentovať

„Ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Tieto slová vyslovujú rímskokatolícki kňazi vždy, keď udeľujú sviatosť krstu.

Objavili sa však prípady, keď kňazi v snahe priblížiť vysluhovanie tejto sviatosti prítomným veriacim namiesto predpísanej formulácie použili slová: „V mene otca a mamy, krstného otca a krstnej mamy, starých rodičov, príbuzných, priateľov, v mene spoločenstva, my ťa krstíme v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“

Podľa Kongregácie pre náuku viery však takýto krst nie je platný a tí, ktorým bol vyslúžený takýmto spôsobom, musia byť znovu pokrstení správnou formou. Vyplýva to z dokumentu, ktorý osobne schválil pápež František, a uplynulý týždeň ho zverejnila spomenutá kongregácia.

Dôkazom, že nejde len o hru so slovíčkami, je sprievodné teologické zdôvodnenie, ktoré pripomína učenie Tridentského aj Druhého vatikánskeho koncilu, že keď niekto krstí, krstí sám Kristus.

„Modifikovať z vlastnej iniciatívy formu slávenia nejakej sviatosti nepredstavuje čisto len liturgickú svojvôľu ako prestúpenie určitej pozitívnej normy, ale ranu spôsobenú cirkevnému spoločenstvu a rozpoznateľnosti Kristovho konania, ktoré v závažnejších prípadoch robí neplatným samotnú sviatosť, pretože povaha služobného konania si vyžaduje odovzdávať s vernosťou to, čo bolo prijaté (porov. 1 Kor 15, 3),“ píše sa v teologickom zdôvodnení.

K používaniu singuláru v krstnej formule kongregácia uvádza: „Pri slávení sviatostí je vskutku subjektom Cirkev – Kristovo telo zjednotené so svojou Hlavou, ktoré sa zviditeľňuje v konkrétnom zídenom zhromaždení. Takéto zhromaždenie však koná ministeriálne, nie kolegiálne, pretože nijaká skupina nemôže urobiť zo seba samej Cirkev, ale stáva sa Cirkvou vďaka povolaniu, ktoré nemôže prameniť z vnútra samotného zhromaždenia. Služobník (minister) je teda znakom – prítomnosťou Toho, ktorý zhromažďuje, a súčasne miestom jednoty každého liturgického zhromaždenia s celou Cirkvou. Inými slovami, služobník je viditeľným znakom, že sviatosť nie je predmetom svojvoľnej činnosti jednotlivcov alebo spoločenstva a že patrí k univerzálnej Cirkvi.“

V závere zdôvodnenia Kongregácia pre náuku viery pripomína slová svätého Augustína: „Hoci by krstil Peter, je to Kristus, kto krstí; hoci by krstil Pavol, je to Kristus, kto krstí; a hoci by krstil Júda, je to Kristus, kto krstí.“

Aktuálny prípad nie je prvým, ktorý musela kongregácia riešiť. V roku 2008 vydala nótu, v ktorej odmietla používanie krstných formulácií ako „Ja ťa krstím v mene Stvoriteľa i Vykupiteľa, i Posvätiteľa“ či „Ja ťa krstím v mene Stvoriteľa i Osloboditeľa, i Tešiteľa“ a nariadila opätovné pokrstenie správnou formou.

ZDROJ: postoj.sk