TIP NA PREČÍTANIE / Čo je ohavnosť? Politická debata v nedeľu na obed

Je nedeľa obed a v slovenských televíziách sa začína vo veľkom rozoberať politika. O jedenástej začína so svojou politickou debatou TA3, potom ide verejnoprávna O päť minút dvanásť a o jednej politická hostina vrcholí markizáckym Na telo. Predkrm si môžeme dať ešte v sobotu, keď Slovenský rozhlas má svoje Sobotné dialógy.

Len cez tento víkend sa pred kamerami a mikrofónmi vystriedalo osem politikov a jeden generálny prokurátor.

Nevylučujem to, je možné, že sú rodiny, ktoré sa radšej vzdajú nedeľného obeda, len aby im neušlo, čo nové povie napríklad Denisa Saková či Veronika Remišová.

Je dokonca možné, že politikou sfanatizovaná rodina konzumuje nedeľný obed na gauči pred telkou. Alebo si nedeľný obed posunie až na pol tretiu, aby v pokoji stihla celý politický maratón. Samozrejme, sú aj iné možnosti: že rodina obeduje v normálnom čase, ale celý čas mlčí, neštrngá príliš príbormi a pozerá viac na telku v kúte kuchyne ako do taniera. Alebo má televíznu debatu len ako podmaz, ktorý ani nepočúva.

Iste, tie diskusie si možno pozrieť aj neskôr zo záznamu, ale je to, ako keď pozeráte futbalový prenos zo záznamu. A to dokážu len najväčší fanatici.

Naozaj celkom nerozumiem, prečo sme v tejto krajine takí posadnutí nedeľnými politickými diskusiami.

Chápem aj ctím tradíciu. Dokonca vďaka svojmu veku si na vznik tejto nedeľnej politico-debatnej tradície ešte veľmi dobre pamätám.

Bolo to krátko po páde komunistov, keď sa zrazu vo verejnoprávnej televízii, však iná ani nebola, objavila politická debata. Hrozné čudo! Vysielalo sa to naživo a neuveríte! Moderátori sa normálne pýtali a dokonca, občas aj s politikom nesúhlasili a otázku zopakovali. Neverili sme vlastným očiam a ušiam.

To sme nikdy predtým v miestnej televízii nezažili. Až zimomriavky z toho išli po tele! Na legendárnu nedeľnú reláciu Československej televízie Co týden dal sme sa tešili celý týždeň. Bol to naozaj sviatok vidieť a počuť konečne aj u nás niečo také.

Fascinácia touto novinkou nás držala niekoľko rokov. Vždy pondelok ráno v autobuse či v robote sa vášnivo rozoberalo, kto čo povedal v Co týden dal. Bolo hanbou niečo také významné vynechať.

Mimochodom, legendárny moderátor týchto diskusií Ota Černý (77) zomrel 16. februára tohto roku. Česť jeho pamiatke!

Ota Černý v jednom rozhovore spomínal, že keď dostali s Jozefom Hübelom zadanie urobiť nedeľnú diskusnú reláciu, ich šéf im povedal: „Kluci, buďte klidní. To uděláte dvě neděle, pak to skončí. Protože kdo by se na to koukal...v poledne.“ A relácia sa vysielala osem rokov! Prežila dokonca aj rozpad republiky.

Takže rozumieme kontextu. Chápeme, ako vznikla tradícia nedeľných poludňajších diskusií politikov v našich televíziách.

Som za to, aby sme tradície ctili. Ale táto tradícia je už anachronizmus. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia totiž ešte politici netrávili tak veľa času svojimi mediálnymi výstupmi. Neboli počítače, neboli priame prenosy z tlačoviek, neexistovali sociálne siete. Noviny sa vyrábali ťažkopádne, takže živá debata v priamom prenose bola naozaj výnimočná a sviatočná vec.

Ale dnes sú politici v médiách neustále, z tlačoviek sú priame prenosy, po každom trošku významnejšom stretnutí je brífing a každá politická drobnosť sa streamuje na sieťach. Až mám občas obavy, kedy tí politici stíhajú vládnuť, keď sú stále pred kamerami.

Nedeľou je už pre mňa to, keď nevidím žiadneho politika, nepočujem žiadne nové vyhlásenie a nevidím žiadnu novú politickú hádku.

Ak by sme sa na tú nedeľnú tradíciu politických debát vykašľali (tak ako to urobila TV JOJ, ktorá má svoju Na hrane vo štvrtok večer), je možné, že na jeden jediný deň v týždni by sa politická prevádzka mierne utlmila. Samozrejme, úplný politický pôst by to nebol. Veď poniektorí politici by aj tak na facebooku hádzali statusy.

Nedeľné politické diskusie politickú prevádzku zbytočne hecujú. Lebo napríklad diskutujúci politik, aby bol v telke zaujímavý, povie niečo akože dôležité alebo urážajúce, službukonajúci novinári to musia odsledovať a zareagovať. Teda zavolať politikovi, o ktorom bola v diskusii reč, a pýtať sa ho: čo vy na to? A politická prevádzka ide ďalej, akoby žiadna nedeľa nebola.

Jasné, u nás v nedeľu, keď práve nie je pandémia, fungujú aj nákupné centrá, tak prečo by politická prevádzka mala mať voľno?

Ale dovolím si pridať ešte taký ľudský argument: keď vidím v nedeľu na obed diskutovať v televízii napríklad Veroniku Remišovú, je mi celkom ľúto, že táto vyťažená politička, matka dvoch malých detí, radšej netrávi aspoň nedeľu so svojou rodinou. Namiesto toho vysvetľuje asi po dvestý raz, prečo chce iba vakcínu, ktorá je certifikovaná, a že nemá nič proti Rusom.

A nebolo by fajn, keby očividne unavený minister školstva išiel v nedeľu radšej na prechádzku do lesa, ako opäť opakoval o otváraní škôl to, čo sme počúvali celý týždeň?

Alebo nebolo by užitočnejšie, keby generálny prokurátor, ktorý začal svoje funkčné obdobie v ostrom tempe, v nedeľu radšej oddychoval doma so svojou rodinou, aby v pondelok mohol v plnej sile opäť lapať zločincov?

A nepomohlo by Richardovi Sulíkovi, keby namiesto naťahovania sa s Denisou Sakovou radšej v nedeľu niečo dobré uvaril svojej rodine?

Niektoré tradície treba ctiť a niektoré bez milosti opustiť.

Asi by to bolo liečivé pre túto spoločnosť zneurotizovanú politikou.

ZDROJ: postoj.sk