Svätý Otec vyhlásil Rok sv. Jozefa pri výročí jeho titulu patróna Cirkvi

Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi.

Urobil tak dnes vydaným apoštolským listom Patris corde (S otcovským srdcom), v ktorom svätého Jozefa opisuje charakteristikami „milovaný otec“, „nežný a láskavý“, „poslušný“, „prijímajúci“, „tvorivo odvážny“, „pracovitý“ a držiaci sa v úzadí - „v tieni“.

O vyhlásenie svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi sa postaral bl. pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus z 8. decembra 1870. Mimoriadny Rok sv. Jozefa, ktorý ustanovil pápež František na oslávenie 150. výročia tejto udalosti, potrvá od dnešného dňa do 8. decembra 2021.

Spolu so zverejnením apoštolského listu Patris corde vyšiel i príslušný dekrét Apoštolskej penitenciárie, ktorým sa na obdobie slávenia „Roka svätého Jozefa“ udeľuje „dar mimoriadnych odpustkov“ pri splnení zvyčajných podmienok (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca). Dekrét zároveň odporúča, aby sa slávili špeciálne sviatky, pobožnosti a modlitby k úcte svätého Jozefa.

Pandémia a jej dôsledky ukazujú, že pre život človek nie sú dôležité celebrity z titulkov novín a televíznych programov, ale ľudia „ktorí každý deň prejavujú trpezlivosť a veľkú nádej a snažia sa nešíriť paniku, ale zmysel pre zodpovednosť“. Pápežov list je „slovom uznania a vďačnosti“ pre rodičov, starých rodičov, učiteľov, opatrovateľov, lekárov, predavačov v supermarketoch, upratovací personál, políciu, špeditérov, dobrovoľníkov, kňazov a rehoľníkov – pre „každého, kto ukazuje, že nikto sa nemôže zachrániť sám“.

So žiadnym svätcom – s výnimkou Panny Márie – sa pápežský Učiteľský úrad nezaoberal v minulosti v takej veľkej miere ako so Jozefom, píše František. Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 sv. Jozefa za „všeobecného patróna Cirkvi“, Lev XIII. (1878-1903) zdôraznil jeho vzťah k svetu práce kvôli jeho povolaniu tesára, a potom Pius XII. ho  v roku 1955 vyhlásil za „patróna robotníkov“. Napokon v apoštolskom liste z roku 1989 Ján Pavol II. označil sv. Jozefa za „ochrancu Vykupiteľa“ (Redemptoris custos).

Sv. Jozef je dôležitým vzorom pre všetkých otcov, píše František. Človek sa nestane otcom „tým, že privedie na svet dieťa, ale skôr tým, že sa oň zodpovedne stará“. Byť otcom znamená uvádzať a sprevádzať dieťa do reality života. Podľa Františka sa to nestane tým, že syn alebo dcéra budú „držaní v zajatí, uväznení, ale tým, že sa im umožní, aby sa rozhodovali, uplatňovali svoju slobodu a odišli“. Ak sa o Jozefovi hovorí ako o „cudnom“, je to aj preto, lebo „cudná láska“ nechce druhého človeka opantať alebo ho spútať.

ZDROJ: TK KBS