Pripomíname si 70. výročie násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov

Pripomíname si 70. výročie Akcie Kláštory - násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950.

Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla (a opätovne z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája), prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách, a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, kárnych a preškoľovacích táborov.

Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov „Akcia K“. V Slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov. V závere leta, od 29. augusta bola spustená „Akcia R“, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry.

Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2.000 rehoľných sestier bolo sústredených a internovaných na nových miestach, informovala Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS).

Zo Zákona Národnej rady SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspendovanie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.

Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.

Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (zastúpená niektorými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Zboru národnej bezpečnosti) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.

Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré boli za malú finančnú sumu predané do zahraničia alebo zničené. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP).

Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality, vlády Komunistickej strany Československa a demokratizáciu spoločnosti.

ZDROJ: TK KBS