Pápež František ustanovil Svetový deň starých rodičov a seniorov

Pápež František ustanovil Svetový deň starých rodičov a seniorov

Pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 31. januára Svätý Otec František oznámil svoje rozhodnutie ustanoviť „Svetový deň starých rodičov a seniorov“ v pravidelnom termíne štvrtej júlovej nedele, v blízkosti liturgickej spomienky sv. Joachima a Anny, Ježišových „starých rodičov“.

Pápež Franišek tak urobil pred blížiacim sa sviatkom Obetovania Pána, ktorý v biblických postavách Simeona a Anny poukazuje na dôležité miesto starých ľudí v Božom pláne spásy. Svoje rozhodnutie ozámil po udelení požehnania, spolu s vysvetlením pohnútok, ktoré ho k tomu viedli. Vyjadril sa týmito slovami:

„Pozajtra, 2. februára, budeme sláviť sviatok Obetovania Pána v chráme, keď Simeon a Anna, obaja vo vysokom veku, osvietení Duchom Svätým rozpoznali v Ježišovi Mesiáša. Duch Svätý vnuká i dnes starým ľuďom myšlienky a slová múdrosti: ich hlas je vzácny, pretože spieva chvály Bohu a udržiava korene národov.
Oni nám pripomínajú, že staroba je dar a že starí rodičia sú ohnivkom spojenia medzi generáciami, aby odovzdávali mladým skúsenosť života a viery. Na starých rodičov sa často zabúda, a takto zabúdame na odovzdávanie bohatstva spočívajúceho v uchovávaní koreňov.

Preto som sa rozhodol ustanoviť Svetový deň starých rodičov a seniorov, ktorý sa bude sláviť v celej Cirkvi každoročne vo štvrtú nedeľu júla, v blízkosti spomienky na sv. Joachima a Annu, Ježišových „starých rodičov“.
Je dôležité, aby sa starí rodičia stretali s vnúčatami a vnúčatá so starými rodičmi, pretože – ako hovorí prorok Joel – starci pred vnúčatami budú mávať sny, veľké túžby, a mladí, posilňovaní starými rodičmi, budú kráčať vpred a prorokovať. A práve 2. februára je sviatok stretnutia starých rodičov s vnukmi.“

Modlitba za uzdravenie v dôvere v Ježišovu moc
Pri poludňajšej modlitbe sa Svätý Otec v úvodnom príhovore zameral na evanjeliové čítanie 4. cezročnej nedele (Mk 1,21-28) o Ježišovom prorockom znamení, keď počas sabatu v synagóge uzdravil posadnutého človeka. Hovoril o potrebe vyprosovať si od Ježiša uzdravenie z našich hriechov a neduhov. V zápase so zlom je nevyhnutné oprieť sa o Ježiša v dôvere v jeho moc:

„Ježišu, ty si prorok, Boží Syn, ten, ktorý bol prisľúbený, že nás uzdraví. Uzdrav ma!“

Pápeža Františka sprevádzala v Sále bibliotéky skupinka detí z Rímskej diecézy. Chlapci a dievčatá prišli za pápežom ako po iné roky v deň sviatku ich Detskej katolíckej akcie s názvom Karavána pokoja (Carovana della pace). Tento rok nevypúšťali z okna balóny, ale Svätý Otec im sľúbil, že na budúci rok sa k tejto tradícii vrátia.

Svetový deň chorých na lepru

Svätý Otec v tento deň pripomenul aj Svetový deň chorých na lepru - odborným názvom Hansenova choroba - ktorý sa slávi v tomto termíne už vyše 60 rokov na podnet francúzskeho humanitárneho aktivistu Raoula Follereaua, v ktorého diele dnes pokračujú mnohé združenia.

Pápež vyjadril solidaritu všetkým trpiacim Hansenovou chorobou a povzbudil misionárov, zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí sa angažujú v ich pomoci. V kontexte pandémie poukázal na potrebu dbať o zdravie tých najkrehkejších a vyzval štáty, aby spolupracovali v zápase s chorobou i v úsilí o sociálne začlenenie tých, ktorých poznačila.

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať (porov. Mk 1,21-28) hovorí o jednom z typických dní Ježišovho účinkovania, konkrétne ide o sobotu, deň venovaný oddychu a modlitbe, kedy ľud chodieval do synagógy. V synagóge v Kafarnaume Ježiš číta a vykladá Písma. Prítomní sú uchvátení spôsobom jeho rozprávania; ich údiv je veľký, lebo Ježiš dáva najavo autoritu, ktorá je odlišná od autority zákonníkov (v. 22). Okrem toho sa Ježiš ukazuje mocný aj v konaní. V synagóge sa totiž proti nemu obráti istý človek oslovujúc ho ako Poslaného od Boha; Ježiš rozpozná zlého ducha, nariaďuje mu vyjsť z človeka a tým ho vyženie (v. 23-26).

Dajú sa tu vidieť dva elementy charakteristické pre Ježišovo konanie: kázanie a konanie zázraku uzdravenia: hlása a uzdravuje. Oba tieto aspekty vynikajú v úryvku evanjelistu Marka, no viac sa tu zdôrazňuje aspekt kázania. Exorcizmus sa tu prezentuje na potvrdenie jeho osobitnej „autority“ a jeho učenia. Ježiš hovorí z vlastnej autority, ako ten, kto vlastní učenie, ktoré pochádza z neho samého, a nie ako zákonníci, ktorí opakovali predošlé tradície a tradované zákony.

Opakovali slová, slová, slová, iba slová – ako spievala veľká [talianska speváčka] Mina. Boli takí: len samé slová. Naopak v prípade Ježiša slovo má autoritu, Ježiš je autoritou. A to sa dotýka srdca. Ježišovo učenie má autoritu samotného Boha, ktorý hovorí; jediným príkazom totiž poľahky oslobodzuje posadnutého zlým duchom a uzdravuje ho. Prečo? Lebo jeho slovo koná to, čo hovorí. Lebo on je definitívnym prorokom.
Prečo hovorím, že je definitívnym prorokom? Spomeňme si na Mojžišov prísľub. Mojžiš hovorí: „Po mne, v budúcom čase, príde prorok ako som ja – ako som ja! –, ktorý vás bude učiť“ (porov. Dt 18,15). Mojžiš predpovedá Ježiša ako definitívneho proroka. Preto [Ježiš] hovorí s autoritou nie ľudskou, ale božou, lebo má moc definitívneho proroka, teda Božieho Syna, ktorý nás zachraňuje, ktorý nás všetkých uzdravuje.

Druhý aspekt, týkajúci sa uzdravenia, ukazuje, že Kristovo kázanie má zámer skoncovať so zlom prítomným v človeku a vo svete. Jeho slovo smeruje priamo proti kráľovstvu Satana, vyvoláva v ňom krízu a núti ho ustúpiť, nariaďuje mu odísť zo sveta. Ten šialený človek – posadnutý, šialený muž – bol na príkaz Pána oslobodený a premenený na nového človeka.

Okrem toho, Ježišovo kázanie je súčasťou logiky opačnej k logike sveta a zlého: jeho slová sa ukazujú ako spochybnenie pomýleného poriadku vecí. Zlý duch prítomný v posadnutom človeku totiž kričí na približujúceho sa Ježiša: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?“ (v. 24). Tieto vyjadrenia poukazujú na úplnú odcudzenosť medzi Ježišom a Satanom: každý stojí na úplne opačnej úrovni; medzi nimi nie je nič spoločné; jeden je opakom druhého.

Ježiš je autoritou a touto svojou autoritou priťahuje ľud, a je tiež prorokom, ktorý oslobodzuje, prisľúbeným prorokom, ktorý je Synom Boha, ktorý uzdravuje. Počúvame my sami Ježišove slová, ktoré majú autoritu? Stále - nezabúdajte na to - noste so sebou vo vrecku alebo v taške malé Evanjelium, aby ste si z neho čítali v priebehu dňa, aby ste počúvali slovo Ježišovej autority. Veď všetci máme problémy, všetci máme hriechy, všetci máme duchovné choroby. Prosme Ježiša: „Ježišu, ty si prorok, Boží Syn, ten, ktorý bol prisľúbený, že nás uzdraví. Uzdrav ma!“ Prosme Ježiša o uzdravenie z našich hriechov, z našich neduhov.

Panna Mária vždy zachovávala vo svojom srdci Ježišove slová a činy, a nasledovala ho s plnou odovzdanosťou a vernosťou. Nech aj nám pomáha ho počúvať a nasledovať, aby sme v našom živote mohli zakúsiť znamenia jeho spásy.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

ZDROJ: TK KBS