Otázka na telo od pápeža Františka: „Kto je pre teba Ježiš?“

V nedeľu 23. augusta pápež František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána udelil z okna požehnanie pútnikom na Vatikánskom námestí. Stovkám prítomných položil otázku na telo: „Kto je pre teba Ježiš?“

Svätý Otec pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí nábožensky motivovaného násilia a dal do pozornosti desať rokov nevyriešený prípad zmasakrovania 72 migrantov v Mexiku. Opätovne sa zastal obetí medzinárodného terorizmu v severnom Mozambiku a nezabudol na štvrté výročie zemetrasenia v strednom Taliansku.

V úvodnom príhovore pápež František vychádzal z udalosti Petrovho vyznania zo 16. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“. Vysvetlil, že vyznať vieru v Krista človek nemôže len z vlastných síl. Veriacich pozval vyprosovať si túto milosť:

„Vyznať Ježiša je milosť od Otca. Povedať, že Ježiš je Syn živého Boha, že je Spasiteľ, to je milosť, o ktorú potrebujeme prosiť: Otče, daj mi milosť vyznať Ježiša.“

Vzťah s Ježišom je pre vieru kresťana kľúčový a dáva zmysel každej jeho angažovanosti v Cirkvi i v spoločnosti, zdôraznil Svätý Otec:

„Kresťanská láska nie je obyčajná filantropia, ale znamená jednak hľadieť na druhého očami samotného Ježiša, a na druhej strane vidieť Ježiša v tvári chudobného. Toto je tá pravá cesta kresťanskej lásky, vždy s Ježišom v strede.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej nedele (porov. Mt 16,13-20) predstavuje okamih, kedy Peter vyznáva svoju vieru v Ježiša ako Mesiáša a Božieho Syna. Toto apoštolovo vyznanie je vyprovokované samotným Ježišom, ktorý chce priviesť svojich učeníkov k rozhodujúcemu pokroku v ich vzťahu k nemu. Totiž celé Ježišovo putovanie spolu s tými, ktorí ho nasledujú, zvlášť s Dvanástimi, je cestou ich vychovávania vo viere. Najprv sa Ježiš pýta: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (v. 13).

Apoštolom sa páčilo hovoriť o druhých ľuďoch, tak ako všetkým nám. Klebetenie je ľúbivé. Hovoriť o iných nie je tak náročné, preto sa nám to tak páči; ba i „odhaľovať druhých až na kožu“. V tomto prípade sa však Ježiš dopytuje na pohľad viery, nie na ľudské klebety, preto sa teda pýta: „Za koho ma pokladajú ľudia?“. Učeníci sa akoby až predháňajú v referovaní o rôznych názoroch, ktoré možno z veľkej časti oni sami zdieľali. Oni sami s nimi súhlasili. V podstate bol Ježiš z Nazareta považovaný za proroka (v. 14).

Druhou otázkou Ježiš zatne do živého: „A za koho ma pokladáte vy?“ (v. 15). V tomto bode akoby sme vnímali chvíľku ticha, lebo každý z prítomných je vyzvaný vyjsť s farbou von a vyjaviť dôvod, pre ktorý nasleduje Ježiša; preto isté zaváhanie je tu viac ako na mieste. Rovnako, keby som sa teraz opýtal ja vás: „Kto je pre teba Ježiš?“, bolo by tu isté zaváhanie.

Učeníkov zbavuje rozpakov Šimon, ktorý s odhodlaním prehlasuje: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16). Táto odpoveď, tak plná a žiarivá, neprišla z jeho vlastného popudu, akokoľvek veľkodušného – a Peter veľkodušným bol –, ale je ovocím osobitnej milosti nebeského Otca. Ježiš mu totiž sám hovorí: nezjavilo ti to telo a krv – t. j. vzdelanosť, to, čo si naštudoval – nie, to ti to nezjavilo. Zjavil ti to môj Otec, ktorý je na nebesiach (porov. v. 17).

Vyznať Ježiša je milosť od Otca. Povedať, že Ježiš je Syn živého Boha, že je Spasiteľ, to je milosť, o ktorú potrebujeme prosiť: „Otče, daj mi milosť vyznať Ježiša“. Zároveň Pán uznáva Šimonovu pohotovú reakciu na inšpiráciu milosťou, a preto slávnostným tónom dodáva: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (v. 18).

Týmto výrokom Ježiš dáva Šimonovi pochopiť zmysel nového mena, ktoré mu dal, „Peter“: viera, ktorú práve prejavil, je neochvejnou „skalou“, na ktorej Boží Syn chce postaviť svoju Cirkev, t. j. Spoločenstvo. A Cirkev ide stále vpred v Petrovej viere, v tej viere, ktorú Ježiš [v Petrovi] rozpoznal a urobil ho hlavou Cirkvi.

Dnes počujeme ako sa Ježiš so svojou otázkou obracia na každého z nás: „A vy, za koho ma pokladáte?“. Kladie ju každému z nás. A každý z nás mu má dať odpoveď, nie teoretickú, ale takú, ktorá sa dotýka viery, t. j. života, lebo viera je život! „Ty si pre mňa...“, a vysloviť naše vyznanie Ježiša.

Je to odpoveď, ktorá si žiada aj od nás, tak ako od prvých učeníkov, vnútorné načúvanie hlasu Otca a súzvuk s tým, čo Cirkev, zhromaždená okolo Petra, neustále hlása. Ide o pochopenie toho, kým je pre mňa Kristus: či je on stredom nášho života, či je on cieľom každej našej angažovanosti v Cirkvi, našej angažovanosti v spoločnosti. Kto je pre mňa Ježiš Kristus? Kto je Ježiš Kristus pre teba, pre teba, pre teba... Ide o odpoveď, ktorú by sme mali dávať každý deň.

Ale dajte pozor: je nutné a chvályhodné, aby pastoračné aktivity v našich komunitách boli otvorené voči mnohým núdzam a krízam, ktoré sú všade. Dobročinná láska je vždy tou hlavnou určujúcou cestou napredovania vo viere, zdokonaľovania sa vo viere. Je ale nevyhnutné, aby sa skutky solidárnosti, skutky lásky, ktoré robíme, neodťahovali od kontaktu s Pánom Ježišom.

Kresťanská láska nie je obyčajná filantropia, ale znamená jednak hľadieť na druhého očami samotného Ježiša, a na druhej strane vidieť Ježiša v tvári chudobného. Toto je tá pravá cesta kresťanskej lásky, vždy s Ježišom v strede. Presvätá Panna Mária, blahoslavená, lebo uverila, nech je nám sprievodkyňou a vzorom na ceste viery v Krista, a pomáha nám byť si vedomí, že dôvera v neho dáva plný zmysel našej dobročinnosti i celému nášmu bytiu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Pápež pripomenul tragické udalosti v Mexiku, Taliansku a Mozambiku
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec udelil prítomným apoštolské požehnanie. Ďalej pokračoval niekoľkými výzvami v reakcii na aktuálne udalosti.

„Drahí bratia a sestry, včera sa slávil Medzinárodný deň pamiatky obetí násilných činov založených na náboženstve a viere. Modlime sa za týchto našich bratov a sestry, a podporujme modlitbou a solidaritou aj všetkých, ktorí – a je ich tak veľa – sú ešte i dnes prenasledovaní z dôvodu ich náboženskej viery. Sú toľkí!

Zajtra, 24. augusta, bude desiate výročie masakru 72 migrantov v San Fernande, v (štáte) Tamaulipas v Mexiku. Boli to ľudia z rozličných krajín, ktorí hľadali lepší život. Vyjadrujem svoju solidárnosť rodinám obetí, ktoré sa dodnes dovolávajú spravodlivosti a pravdy o tom, čo sa udialo. Pán od nás bude žiadať účet ohľadom všetkých migrantov, ktorí zahynuli na cestách za nádejou. Stali sa obeťami kultúry vyraďovania.

Zajtra sa naplnia štyri roky od zemetrasenia, ktoré postihlo stredné Taliansko. Obnovujem modlitbu za rodiny a spoločenstvá, ktoré utrpeli najväčšie škody, aby sa mohli posunúť vpred so solidárnosťou a nádejou; a žičím urýchleniu obnovy, aby v týchto nádherných apeninských oblastiach ľudia mohli opäť žiť pokojne.

Chcem ďalej ubezpečiť o mojej blízkosti obyvateľstvo v Cabo Delgade na severe Mozambiku, ktoré trpí v dôsledku medzinárodného terorizmu. Robím tak v živej spomienke na návštevu, ktorú som pred zhruba rokom vykonal v tejto drahej krajine.“

Na záver Svätý Otec pozdravil prítomných na Námestí sv. Petra, korí prišli v počte niekoľkých stoviek. Pochválil mladých pútnikov, ktorí prišli zo Sieny do Ríma na bicykloch po starobylej pútnickej trase zvanej Franská cesta (Via Francigena). V pozdrave určenom skupine z oblasti Bergama, ktorá putovala do Ríma na pamiatku obetí koronavírusu, sa Svätý Otec prihovoril týmito slovami:

„Nezabúdajme na obete koronavírusu. Dnes ráno som počul svedectvo jednej rodiny, ktorá stratila starých rodičov bez toho aby sa s nimi mohli rozlúčiť a pozdraviť ich, v ten istý deň. Toľké utrpenie, toľkí prišli o život ako obete choroby. A koľkí dobrovoľníci, lekári, zdravotníci, sestričky a kňazi tiež prišli o život. Pamätajme na rodiny, ktoré toto utrpenie zasiahlo.“

ZDROJ: TK KBS