Nový misál Kňazi aj veriaci sa musia pripraviť na zmeny v omšových textoch

« všetky aktuality

11. november 2020

Nový misál Kňazi aj veriaci sa musia pripraviť na zmeny v omšových textoch

Zmeny v katolíckych omšových textoch sa nerobia často. Naposledy sa tak stalo v roku 2013, keď do II., III. a IV. eucharistickej modlitby bola doplnená zmienka o svätom Jozefovi, ženíchovi Panny Márie.

K omnoho väčším zmenám dôjde o niekoľko mesiacov, keď sa na svätých omšiach začne používať nový preklad Rímskeho misála. Predseda Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS), rožňavský biskup Stanislav Stolárik začiatkom októbra informoval listom všetkých kňazov, že nový misál by mal byť vytlačený a rozdistribuovaný do farností a rehoľných komunít v prvej polovici budúceho roka.

Aj keď na prvý pohľad sa môže zdať, že pre bežných veriacich je táto informácia nepodstatná, nie je to celkom tak.

Rímsky misál poznajú účastníci bohoslužieb ako hrubú liturgickú knihu, z ktorej sa počas svätej omše modlí kňaz. Keďže väčšinou má pritom roztiahnuté alebo zopäté ruky, listy mu v nej obracia miništrant. Väčšinou starší, keďže zorientovať sa v tejto mohutnej knihe, to už je „vyššia miništrantská liga“.

Výsledkom rozsiahlych úprav, na ktorých od roku 2012 pracovalo viac ako 50 odborníkov koordinovaných Liturgickým inštitútom Teologickej fakulty Katolíckej univerzity (TF KU), sú zmeny vo viacerých omšových textoch prednášaných kňazom. Texty ľudu, až na jednu výnimku, ostávajú nezmenené.

Ináč povedané, veriaci budú počas svätej omše používať tie isté formulácie ako doteraz, ale slová kňaza budú na viacerých miestach znieť ináč. O aké zmeny pôjde?

Štyri dôležité zmeny

Jedinou zmenou v textoch ľudu je úprava zvolania pri príprave obetných darov, ktoré sa hovoria, len ak sa počas tejto časti svätej omše nespieva.

Na slová kňaza – „Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb (toto víno). Obetujeme ho tebe ako plod zeme (plod viniča) a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života (duchovným nápojom).“ – ľud doteraz odpovedal: „Zvelebený Boh naveky!“

Po novom budú slová kňaza znieť – „Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia, pretože sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb (toto víno). Obetujeme ti ho ako plod zeme (plod viniča) a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života (duchovným nápojom).“ – na čo ľud odpovie: „Požehnaný Boh naveky!“

Liturgická komisia KBS túto úpravu vysvetľuje tým, že pre pôvodný latinský termín „benedictus“ je adekvátnejší preklad „požehnaný“ ako „zvelebený“. Napokon, aj v liturgickom hymne Sanctus (Svätý), ktorý zaznieva pred premenením, sú slová „benedictus qui venit...“ preložené ako „požehnaný, ktorý prichádza...“, a nie „zvelebený, ktorý prichádza...“.

K zmene dôjde aj počas samotných slov premenenia chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista. Po novom budú znieť: „Vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“

Spojka „lebo“ bude doplnená kvôli tomu, že aj v latinskom texte sa nachádza slovo „enim“.

Nahradenie doterajšieho slovného spojenia „za všetkých“ novým spojením „za mnohých“ je vyhovením požiadavke Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti z roku 2006.  

„Rímsky rítus, v latinčine, vždy obsahoval výraz ,pro multis‘, a nikdy nie ,pro omnibus‘ v konsekračných slovách vína. Preklad ,za všetkých‘ sa začal používať iba v niektorých krajinách počas posledných tridsiatich rokov,“ vysvetľuje Liturgická komisia KBS.

„Formula ,za mnohých‘ je verným prekladom ,pro multis‘, pričom výraz ,za všetkých‘ predstavuje predovšetkým nejakú interpretáciu alebo akési vysvetlenie, ktoré prislúcha vlastnému kontextu katechézy. Tým sa nespochybňuje, že Ježiš Kristus zomrel na kríži za všetkých, mužov a ženy, bez výnimky (porov. Jn 11, 52; 2 Kor 5, 14 – 15; Tít 2, 11; 1 Jn 2, 2); Ježiš Kristus je sám a jediný Spasiteľ celého ľudstva, jediný prostredník medzi Bohom a človekom,“ dodáva k tomu liturgická komisia.

V Taliansku zmenili aj text Otčenáša 

Zložitým procesom prekladania a schvaľovania nového znenia Rímskeho misála prechádza nielen Slovensko, ale aj ostatné krajiny.

„Preklad latinských liturgických textov nie je jednoduchá záležitosť. V niektorých prípadoch sú možné rozličné prístupy, pričom nemožno povedať, že jeden alebo druhý je vyslovene nesprávny. Zodpovednosť za preklad je vždy na biskupoch danej krajiny. Preto sa na niektorých miestach môžu preklady v rozličných jazykových verziách trochu líšiť,“ vysvetlil liturgista Andrej Krivda.

Napríklad na Apeninskom polostrove vstúpi nový preklad Rímskeho misála do platnosti v Prvú adventnú nedeľu, no niektoré diecézy ho začnú používať až od 4. apríla budúceho roku. Zaujímavosťou je, že kým na Slovensku sa pre latinský termín „fratres“ používa preklad „bratia a sestry“ už dnes, v Taliansku ho zavádza až nový preklad misála.  

Zmeny sa dotknú aj hymnu Sláva Bohu na výsostiach – pôvodné znenie „a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ nahradia slová „a na zemi pokoj ľuďom milovaným Pánom“.

Najväčšiu pozornosť však pritiahla úprava modlitby Otče náš – slová „neuveď nás do pokušenia“ nahradí preklad „neopúšťaj nás v pokušení“. Pre samotných Talianov nejde o nejakú revolučnú zmenu, keďže tento preklad sa už od roku 2002 nachádza v novom preklade Svätého písma. Do liturgie ho však zavedie až nový preklad misála.

Zhrnutie dôvodov, prečo talianski biskupi pristúpili k tejto zmene, kým slovenskí nie, nájdete v našom staršom článku Boh neuvádza do pokušenia, vyhlásili biskupi a upravili preklad Otčenáša.

Ďalšou zmenou, na ktorú sa musia kňazi a veriaci pripraviť, je úprava doxológie eucharistickej modlitby: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým Ducha Svätého všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“

Liturgická komisia KBS to zdôvodňuje tým, že „súčasné slovenské znenie vyjadruje, že Duch Svätý sa pridáva do jednoty Otca a Syna. Latinský originál však hovorí o jednote, ktorú v Najsvätejšej trojici vytvára Duch Svätý – in unitate Spiritus Sancti“.

K poslednej významnej zmene dôjde na konci svätej omše, keď už kňaz nebude zvolávať „Iďte v mene Božom.“, ale „Choďte v mene Božom.“ Okrem toho bude môcť použiť aj niektoré z troch nasledujúcich zvolaní: „Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium./Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom./Choďte v pokoji.“

Okrem týchto zmien bude nový preklad Rímskeho misála obsahovať aj ďalšie zmeny, ale tie nebudú pre účastníkov bohoslužieb až také viditeľné. Pôjde napríklad o niekoľko úprav v eucharistických modlitbách, ktoré sú rozsiahle, takže zmeny si menej pozorný účastník bohoslužby ani nevšimne, či o úpravy v modlitbách, ktoré kňaz vyslovuje v tichosti.

Prehľad všetkých zmien a ich zdôvodnenie záujemcovia nájdu na internetovej stránke Liturgickej komisie KBS.

Prečo k zmenám dochádza

Pre pochopenie, prečo k uvedeným zmenám dochádza, treba ísť trochu do histórie. Až do Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965), ktorý priniesol liturgickú reformu, sa sväté omše slúžili podľa Rímskeho misála vydaného v roku 1570 pápežom Piom V.

Nový pokoncilový Rímsky misál zohľadňujúci koncilové zmeny prvýkrát vyšiel v roku 1970. „Mnohé modlitbové texty v súčasnom misáli sú prevzaté z tzv. tridentského misála. Niektoré modlitby však boli pridané aj zo starších písomných liturgických prameňov. A sú tu aj texty novovytvorené po Druhom vatikánskom koncile, ale zväčša sú minimálne inšpirované nejakým historickým prameňom,“ vysvetlil pre denník Postoj prodekan TF KU a zároveň tajomník Liturgického inštitútu TF KU Andrej Krivda.

Po prvom pokoncilovom latinskom vydaní Rímskeho misála vyšlo druhé vydanie v roku 1975 a tretie v roku 2000. „V úvodnom dekréte tretieho typického latinského vydania Rímskeho misála je výzva na prehodnotenie doterajších prekladov. Preto aj na Slovensku od roku 2001 kompetentní odborníci uvažovali, nakoľko sú potrebné zmeny v našom slovenskom preklade. Tie diskusie trvali dlhšie obdobie a v roku 2019 bola pripravená definitívna slovenská verzia tretieho vydania Rímskeho misála,“ ozrejmil Krivda.

Slovenský preklad omšového poriadku a eucharistických modlitieb schválila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí ešte v roku 2016. Zvyšné časti slovenského prekladu Rímskeho misála schválila kongregácia v auguste tohto roku.

Na ťahu je teraz KBS, ktorá musí Rímsky misál v slovenčine promulgovať a zabezpečiť jeho tlač. Termín, kedy sa tak stane, nám však hovorca KBS Martin Kramara nevedel upresniť.

Popri vytlačení a distribuovaní nového misála pritom stojí pred slovenskými biskupmi ešte náročnejšia úloha – katechizácia veriacich. „Nech sa duchovní pastieri venujú mystagogickej katechéze, takej drahej cirkevným otcom, ktorá pomáha objaviť význam liturgických gest a slov a veriacim umožňuje prejsť od znakov k tajomstvu a vložiť doň celú svoju existenciu,“ napísal pápež Ján Pavol II. v roku 2004 v apoštolskom liste Mane nobiscum Domine pri príležitosti Roku Eucharistie.

Lebo len zvyknúť si na nové formulácie nestačí. Podstatné je pochopiť ich obsah i význam samotnej svätej omše pre život kresťana.

FRANTIŠEK TI ODKAZUJE...

Kresťan je muž a žena s radosťou v srdci. Kresťan bez radosti neexistuje. Dokladom totožnosti kresťana je radosť, radosť evanjelia, radosť, že Ježiš si nás vyvolil, že nás spasil, že nás obnovil. Kresťan vidí, ako táto radosť s dôverou v Boha rastie. Dobre vie, že Boh naňho pamätá, že Boh ho miluje, že ho sprevádza, že ho očakáva. A to je radosť.

Kázeň v Dome svätej Marty, 23. máj 2016

Srdce človeka túži po veľkých veciach, po dôležitých hodnotách, hlbokých priateľstvách, po zväzkoch, ktoré v životných skúškach zosilnejú a nerozpadnú sa. Je to naša najhlbšia túžba, milovať a byť milovaný. Kultúra provizórnosti nepomáha našej slobode, práve naopak, oberá nás o náš pravý údel, o najpravdivejšie a autentické ciele. Taký život je rozdrobený na kúsky. Je smutné, ak sa človek dožije sa istého veku a pri pohľade na cestu, ktorou prešiel zistí, že je rozbitá na kusy, nezavŕšená, všetko bolo provizórne...

Príhovor, 5. júl 2014

Mladosť je skôr stav srdca než vek. A teda starobylá inštitúcia, akou je Cirkev, sa v rozličných fázach svojich veľmi dlhých dejín môže obnovovať a znova sa stať mladou. Vskutku, v najtragickejších chvíľach svojich dejín sa cíti povolaná vrátiť sa k podstate svojej prvej lásky.

                                                                                  Christus vivit, 34

Sväté omše počas roka

Letné obdobie

Pondelok 19:00
Utorok -
Streda 19:00
Piatok 19:00
Nedeľa 09:30

Zimné obdobie

Pondelok 06:00
Streda 18:00
Piatok 18:00
Sobota 18:00
Nedeľa 08:00; 09:30

Osobné údaje sú na webovej stránke spracúvané v súlade s aktuálnou právnou úpravou (Zákon 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov).

Záväzné predpisy o ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi, spôsob spracúvania osobných údajov v Katolíckej cirkvi a s tým súvisiace potrebné informácie sú uvedené na stránke Ochrana osobných údajov (gdpr.kbs.sk).