Homília pápeža Františka v irackom Erbile: Kristus žije a koná v tomto ľude

Svätý Pavol nám pripomenul, že «Kristus je Božia moc a Božia múdrosť» (1 Kor 1,24). Ježiš zjavil túto moc a túto múdrosť predovšetkým milosrdenstvom a odpustením. Nechcel to robiť ukazovaním sily alebo vnucovaním svojho hlasu zvrchu, ani dlhými príhovormi a predvádzaním neporovnateľných znalostí. Urobil to tak, že dal svoj život na kríži. Zjavil svoju Božiu múdrosť a moc tak, že nám ukázal, až do krajnosti, vernosť Otcovej lásky; vernosť Boha Zmluvy, ktorý dal vyjsť svojmu ľudu z otroctva a viedol ho po ceste k slobode (por. Ex 20,1-2).

Aké ľahké je padnúť do pasce domnienky, že musíme ukázať druhým, že sme silní, že sme múdri... Do pasce robenia si falošných vyobrazení Boha, ktoré nám dávajú istotu... (por. Ex 20,4-5). V skutočnosti je to naopak; všetci potrebujeme Božiu silu a múdrosť - zjavenú Ježišom na kríži. Na Kalvárii obetoval Otcovi rany, ktoré nás uzdravili (por. 1 Pt 2,24). Tu v Iraku, koľkí z vašich bratov a sestier, priateľov, spoluobčanov, majú na sebe rany z vojny a násilia, viditeľné aj neviditeľné rany! Pokušením je odpovedať na tieto a na ďalšie bolestné skutočnosti ľudskou silou, ľudskou múdrosťou. Avšak Ježiš nám ukazuje Božiu cestu, tú, ktorú on prešiel, a na ktorú nás volá, aby sme ho nasledovali.

V evanjeliu, ktoré sme si práve vypočuli (Jn 2,13-25), vidíme ako Ježiš vyhnal z Jeruzalemského chrámu peňazomencov a všetkých, ktorí tam kupovali a predávali. Prečo Ježiš urobil toto gesto, tak silné, tak provokačné? Urobil to, pretože Otec ho poslal, aby očistil chrám: nielen chrám z kameňa, ale predovšetkým chrám nášho srdca. Tak ako Ježiš netoleroval, aby sa z domu jeho Otca stala tržnica (por. Jn 2,16), túži po tom, aby naše srdce nebolo miestom zmätku, neporiadku, chaosu. Srdce má byť číre, usporiadané, očistené.

Od čoho? Od faloší, ktoré ho znečisťujú, od dvojtvárností pokrytectva. Všetci ich máme. Sú to choroby, ktoré škodia srdcu, špinia život, robia ho dvojkoľajným. Potrebujeme byť znovu očistení od našich klamlivých istôt, ktoré kupčia s vierou v Boha za veci, ktoré sa pomíňajú, za okamžité prospechy. Potrebujeme, aby z nášho srdca a z Cirkvi boli vymetené zhubné zvádzania moci a peňazí. Na očistenie srdca si musíme "zašpiniť" ruky: cítiť sa zodpovední a nezostať sa nečinne dívať, keď brat a sestra trpia. Ale ako očistiť srdce? Sami toho nie sme schopní, potrebujeme Ježiša. On má moc zvíťaziť nad našimi zlobami, uzdraviť naše choroby, obnoviť chrám nášho srdca.

Na potvrdenie toho, na znak svojej autority hovorí: «Zborte tento chrám, a za tri dni ho postavím» (v. 19). Ježiš Kristus, on sám, nás môže očistiť od diel zla. On, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. On, ktorý je Pán! Drahí bratia a sestry, Boh nás nenechá zomrieť v našom hriechu. Aj keď sa mu otočíme chrbtom, nikdy nás neponechá samých na seba. Hľadá nás, ide za nami, aby nás povolal k pokániu a očistil nás. «Ako žijem» - hovorí Pán ústami Ezechiela - «nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil» (33,11). Pán chce, aby sme sa zachránili a stali sa živým chrámom jeho lásky, v bratstve, v službe a v milosrdenstve.

Ježiš nás nielen očisťuje od našich hriechov, ale robí nás účastnými na jeho moci a múdrosti. Oslobodzuje nás od jedného spôsobu chápania viery, rodiny, spoločenstva - ktorý rozdeľuje, stavia do protikladu a vylučuje - aby sme mohli budovať Cirkev a spoločnosť otvorené pre všetkých a pozorné voči našim najbiednejším bratom a sestrám. A zároveň nás posilňuje, aby sme dokázali odolať pokušeniu hľadať pomstu, ktorá nás len vrhá do špirály odvetných bojov bez konca.

So silou Ducha Svätého nás posiela nie preto, aby sme robili prozelytizmus, ale ako svojich učeníkov - misionárov, mužov a ženy, povolaných svedčiť o tom, že evanjelium má silu meniť život. Vzkriesený nás robí nástrojmi Božieho pokoja a jeho milosrdenstva, trpezlivými a odvážnymi tvorcami nového sociálneho poriadku. Takto, skrze moc Krista a jeho Ducha, sa uskutočňuje to, čo apoštol Pavol prorocky hovorí Korinťanom: «Čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia» (1 Kor 1,25). Kresťanské spoločenstvá zložené z pokorných a jednoduchých ľudí sa stávajú znamením Kráľovstva, ktoré prichádza, Kráľovstva lásky, spravodlivosti a pokoja.

«Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím» (Jn 2,19). Hovoril o chráme svojho tela, teda aj o svojej Cirkvi. Pán nám sľubuje, že silou svojho vzkriesenia môže vzkriesiť nás a naše spoločenstvá z trosiek spôsobených nespravodlivosťou, rozdelením a nenávisťou. To je prísľub, ktorý slávime v tejto Eucharistii. Očami viery spoznávame prítomnosť ukrižovaného a vzkrieseného Pána uprostred nás, učíme sa prijímať jeho oslobodzujúcu múdrosť, vkladať sa do jeho rán a nachádzať uzdravenie a silu, aby sme mohli slúžiť jeho kráľovstvu, ktoré prichádza na tento svet. Jeho rany nás uzdravujú (por. 1 Pt 2,24); v jeho ranách, drahí bratia a sestry, nachádzame balzam jeho milosrdnej lásky; pretože on, dobrý Samaritán ľudstva, túži pomazať každú ranu, uzdraviť každú bolestivú spomienku, a inšpirovať budúcnosť mieru a bratstva v tejto zemi.

Cirkev v Iraku s Božou milosťou urobila a robí mnoho pre ohlasovanie tejto obdivuhodnej múdrosti kríža, šíriac Kristovo milosrdenstvo a odpustenie, najmä voči biednym. Aj uprostred veľkej chudoby a ťažkostí mnohí z vás veľkodušne ponúkli konkrétnu pomoc a solidaritu chudobným a trpiacim. Toto je jeden z dôvodov, ktoré ma viedli k tomu, aby som sa vydal na púť k vám, a poďakoval vám a posilnil vás vo viere a v svedectve. Dnes môžem vidieť a dotknúť sa rukou toho, že Cirkev v Iraku je živá, že Kristus žije a koná v tomto svojom svätom a vernom ľude.

Drahí bratia a sestry, zverujem vás, vaše rodiny a vaše spoločenstvá materinskej ochrane Panny Márie, ktorá bola spojená s utrpením a smrťou svojho Syna a mala účasť na jeho vzkriesení. Nech oroduje za nás a vedie nás k nemu, k Božej moci a Božej múdrosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martin Kramara)