Homília na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

« všetky aktuality

27. december 2020

Homília na sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

BOŽÍ SYN SA NARODIL DO ĽUDSKEJ RODINY

Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa

Lk 2, 22 – 40

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

***

Syn Boží sa narodil uprostred rodín a do ľudskej rodiny. Tento aspekt vianočnej

udalosti zvýrazňuje sviatok, ktorý sa slávi v prvú nedeľu po Vianociach. Samotná

udalosť obetovania Ježiša v jeruzalemskom chráme, ktorú opisuje úryvok z Lukáša,

sa stala až štyridsať dní po Ježišovom narodení.

Podľa Božej vôle majú byť aj kresťanské rodiny sväté a podobať sa Svätej

rodine. Evanjelista Lukáš vyzdvihuje jej dva aspekty: dôsledné zachovávanie

Božieho zákona, v ktorom sú nám verní Boží služobníci Jozef a Mária dokonalým

príkladom, a rodinný život, charakterizovaný tichým, jednoduchým spolunažívaním.

Aj Ježiš, hoci bol Božím Synom, sa podriadil náboženským zákonom, ktoré jeho

Otec dal ľuďom cez biblické zjavenie, ako aj prirodzeným zákonitostiam ľudského

rastu a pravidlám rodinného života. Všetky tieto ustanovenia majú svoj koreň

v Bohu a Ježiš ich dodržiavaním plnil vôľu svojho Otca. Mária a Jozef rešpektovali

tajomstvo Božích plánov ohľadne Ježiša a v utiahnutej oddanosti čakali, ako sa

budú napĺňať.

Prvé i druhé čítanie tohto sviatku hovorí o Abrahámovej túžbe po potomstve

a naplnení prisľúbenia, čo poukazuje najmä na to, že deti sú predovšetkým

obdivuhodný Boží dar. Samotná rodina a vzájomná láska medzi manželmi

prejavovaná vernosťou a dávaním života je Boží dar a je účasťou na láske

a dôstojnosti Stvoriteľa. Keď sa prarodičom narodil prvý syn, Eva povedala:

„Získala som človeka od Pána“ (Gn 4, 1). Abrahám, nešťastný, že nemá potomstvo,

vyjadruje aj jeden veľmi praktický fakt: „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem

bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer. (…) Veď si mi nedal

potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!“ (Gn 15, 2 – 3). Tí, čo pre

kariéru odmietajú deti alebo sa nevenujú ich výchove, prídu tiež raz po tento bod:

komu odovzdať, čo vytvorili, často aj prílišnou námahou na úkor rodiny. Každý

túži všetko, čo nadobudol, prenechať svojmu potomstvu. Je to zákonitosť vpísaná

do podstaty človeka i samotnej prírody. Aj zvieratá, vtáky, hmyz a rastliny nesú

v sebe túto črtu. Deti boli vždy prejavom Božieho požehnania. Rodičovstvo patrí

medzi najväčšie životné radosti a jeho napĺňanie je účasťou na Božom otcovstve

a materstve.

Priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi.

Pretože Ježiš je prvorodený, podľa Zákona patrí Pánovi: „Pán povedal Mojžišovi:

Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí

alebo u dobytka! To bude moje“ (Ex 13, 2). Boh všetko stvoril, a preto mu aj všetko

patrí. Aby si to človek uvedomil, Zákon nariaďuje obetovať práve to najcennejšie.

Ježiša prišli „predstaviť Pánovi“, priniesli ho tam, kam patril prv, ako jestvoval

chrám. V Máriinom náručí Ježiš prvýkrát vstupuje do domu svojho Otca. Keď sa

človek predstaví Bohu, vracia sa sám k sebe, lebo len v Bohu spoznávame, kým

skutočne sme.

53

… ako je napísané v Pánovom zákone… a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek

alebo dva holúbky.

Zachovávanie prikázaní a celá náboženská prax vytyčuje cestu pri postupnom

utváraní osobného povolania. Začína sa napĺňať, čo anjel Márii povedal o Ježišovi

už pri zvestovaní.

… muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela,

a Duch Svätý bol na ňom.

Meno Simeon znamená „Boh vypočuje“. No najskôr on sám počúva Boha a žije

spravodlivo a zbožne pred jeho tvárou. Prichádza do chrámu, berie Ježiša do

náručia a s radosťou velebí Boha, že plní svoje prisľúbenia.

Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu.

U Simeona i Anny vidíme jasný súlad medzi zachovávaním Zákona a otvorenosťou

pre pôsobenie Ducha Svätého. Mária, Jozef, Simeon a Anna dávajú odpoveď

viery. Poslušnosť Zákonu privádza človeka tam, kam chce Duch. Evanjelista Lukáš

kladie trikrát dôraz na Simeonovo spojenie s Duchom Svätým, ktorý ho napĺňa

a vedie. Božím veciam môže človeka naučiť len Boží Duch a len on ho môže viesť

po Božích cestách, ktoré nie sú našimi cestami a ktoré len on pozná. Byť naplnený

Duchom znamená aj prorocké poslanie.

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal…

Simeon, ktorý cez svoj dlhý život zakúšal Božiu dobrotu a vernosť, zvoláva teraz

Božie požehnanie na Jozefa a Máriu. Vďaka nemu zvládnu zodpovednosť za

Ježišov rast. Simeon predpovedá Márii bolestnú budúcnosť. Svätá rodina nežila

len v sladkej pohode krásnych vzťahov. Čelila vážnym problémom, neistote

a prenasledovaniu. V životných osudoch ľudských rodín niet situácie, ktorá by

bola cudzia Svätej nazaretskej rodine. „Rodina je vlasťou srdca,“ hovorí Giuseppe

Manzini. Rozklad Cirkvi sa vedie rozkladom rodiny, budovanie lepšej spoločnosti

sa začína vytváraním dobrých rodín.

Žila vtedy aj prorokyňa Anna. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom

a modlitbami.

Simeon a Anna sú predstaviteľmi opravdivej nádeje v naplnenie Božích prisľúbení

požehnania a blahobytu pre jeho ľud. Anna nečakala pasívne, ale životom tichej, vytrvalej modlitby. Tu spočíva vznešenosť a poslanie starých rodičov,

ale aj všetkých starších ľudí: byť zakorenený v tradíciách svojho ľudu, udržiavať

plameň nádeje v splnenie Božích prisľúbení, chápať duchovný zmysel dejín,

žiť v dôvernom spojení s Bohom, zotrvávať na modlitbách. Týmto starší ľudia

najúčinnejšie prispievajú k formácii zdravých rodín a nových generácií.

Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

Aj Ježišov pozemský život charakterizoval intenzívny ľudský rast. Bol to rast

na „Božiu mieru“. Jozef a Mária svojimi požiadavkami ukazovali Ježišovi vôľu

jeho nebeského Otca. Rodičia majú voči deťom mnohé povinnosti, no žiadne

práva a nároky. Deti sú však rodičom zaviazané úctou a pomocou. Aj vyžadovať

poslušnosť znamená plniť Otcovu vôľu. Boh vstúpil do sveta cez rodinu. Aj pre

neho samého sa rodina stáva prirodzeným prostredím, čím sa stáva blízkym

všetkým rodinám. Tak Boh „na vlastnej koži“ zakúšal radosti a bolesti rodinného

života. Mária je tichá, no všade prítomná matka, Jozef je muž, ktorý sa riadi Božím

hlasom, Ježiš je syn, ktorý v poslušnosti Jozefovi a Márii prejavuje poslušnosť

voči Otcovi. V troch desaťročiach Ježišovho skrytého života sa prejavuje veľkosť

a hodnota všedného života každého z nás. Navonok sa nič nedialo, a predsa to

boli božské roky!

***

Okrem negatívnych vplyvov prostredia, ktoré sťažujú výchovu detí, neraz

rodičia lamentujú, že dieťa nespĺňa ich predstavy. Nie je to skôr problém

rodičov než detí?

Je prirodzené, keď sa rodičia „vidia vo svojich deťoch“ a tešia sa z toho. Dobré

i nedobré stránky detí sú pre rodičov nastaveným zrkadlom. Dôležitejšie je

osvojovať si biblický postoj, podľa ktorého deti patria predovšetkým Bohu. Pre

rodičov predstavujú dar od Boha. Od rodičov majú telesný život, Boh stvoril ich

dušu, ich najhlbšie ja, a dáva každému povolanie i prísľub večného života. Preto

dieťa náleží Bohu oveľa viac ako rodičom. Abrahám, praotec všetkých veriacich, si

to natoľko uvedomoval, že bol ochotný vrátiť Bohu svojho vytúženého syna Izáka.

Rodičov jeho príklad učí odolávať vlastníckej láske. Majú svoje deti vychovávať

k samostatnosti a umožniť im rozvíjať vlastné povolania. Starí rodičia a najbližší

príbuzní tu zohrávajú tiež dôležitú úlohu. Môžu napraviť výchovné nedostatky

rodičov, ale môžu mať aj negatívny vplyv a veľa pokaziť. Na záver krstu je pekný obrad obetovania dieťaťa nebeskému Otcovi, keď rodičia spoločne držia dieťa

v náručí pozdvihnutom k oltáru a hovoria: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho

život bol tebe na slávu, jemu na spásu, svetu na osoh a nám na radosť.“ Rodina

napomáha rastu detí, rešpektovať ich a usmerňovať, rozvíjať Bohom vložené

schopnosti, aby naplnili svoje povolanie, nie predstavy svojich rodičov.

Praktická odpoveď: adopcia dieťaťa

„Adopcia na diaľku“ sa stáva medzi kresťanmi rozšírenou formou konkrétnej

pomoci deťom, ktoré nemajú rodičov alebo ktorých rodičia nemajú ani základné

podmienky na výchovu svojich detí. K tomuto skutku lásky vedú veriacich aj

teologické, nie iba fi lantropické motívy. V každom núdznom, chorom, opustenom

a trpiacom dieťati čaká totiž na prejav lásky sám Ježiš. Jednou z najchudobnejších

lokalít, kde je nevyhnutná pomoc deťom, je ostrov Haiti. O tamojšej situácii sa

misijní spolupracovníci so Slovenskou katolíckou charitou (SKCH) vyjadrili: otvoriť

jednu školu znamená zatvoriť jednu väznicu. Práve SKCH je jednou z inštitúcií,

čo organizujú adopciu na diaľku. Mesačnou sumou 20 € umožnia konkrétnemu

„adoptovanému“ dieťaťu nadobudnúť školské vzdelanie, s ktorým si oveľa ľahšie

nájde prácu a bude môcť založiť rodinu. Okrem toho naučiť sa pomáhať núdznym

deťom je nie menej dôležité pre naše deti žijúce v dostatku. Ak sa dokážu niečoho

zriecť a ušetriť v prospech svojho ďalekého kamaráta, má to veľkú výchovnú

hodnotu. Deti si zvyknú v praktických veciach myslieť aj na iných a nebrať ako

samozrejmosť blahobyt a vymoženosti, ktorými sú obklopené. Keď rodičia

vychovajú z detí egoistov, nikdy neuspokoja ich priania.

***

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru,

miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti

druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom

dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom

tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa

navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach

žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte

v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

List Kolosanom 3, 12 – 17

Najlepší spôsob, ako ukázať Bohu vďačnosť, je prijímať všetko s radosťou. Milujúce srdce je

radostné srdce. Nikdy nedovoľte, aby vás niečo natoľko naplnilo obavami, že zabudnete na

radosť zmŕtvychvstalého Krista.

Matka Terézia

Modlitba k Svätej rodine

Ježiš, Mária a Jozef,

vo vás kontemplujeme žiaru pravej lásky,

na vás sa s dôverou obraciame.

Svätá nazaretská rodina, urob aj z našich rodín

miesta spoločenstva a večeradlá modlitby,

opravdivé školy evanjelia a malé domáce cirkvi.

Svätá nazaretská rodina,

nech sa viac v rodinách nezakusuje

násilie, uzavretosť a rozdelenie:

každému, kto bol zranený alebo pohoršený,

nech sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie.

Svätá nazaretská rodina,

nech budúca biskupská synoda dokáže všetkých

nanovo upevniť vo vedomí posvätného a nedotknuteľného charakteru rodiny,

jej krásy v Božom pláne.

Ježiš, Mária a Jozef, vypočujte a vyslyšte našu prosbu.

Amen.

Pápež František, modlitba na Sviatok Svätej rodiny, 29. decembra 2013

Matka je osoba, ktorá v každej rodine spája všetkých jej členov. Je to práve ona, ktorá vie

svojou láskou urovnať spory a odstrániť nedorozumenia.

Ján Pavol II., Prešov, 2. júla 1995

20 C + M + B 11

Milí devínski farníci, všetci obyvatelia i návštevníci Devína,

aj keď sme už z „nového“ roka 2021 odkrojili prvých desať dní, stále trvá príhodný čas úprimne Vám zaželať, aby to bol rok všestranne požehnaný - vrátane zdravia a ochrany pred chorobami, čo tento krát zaznieva zvlášť naliehavo. Ponad to však Vám i sebe prajem, aby sme z kroka na krok vedeli rozpoznávať nielen o čo nás mimoriadny stav oberá, ale aj aké príležitosti ponúka - a dokázali zlé obracať na dobré.

Najčastejšie ste sa ma v posledných dňoch pýtali, ako to bude s trojkráľovým požehnávaním domov. Tento starobylý zvyk zažíva svoju renesanciu a v Devíne sa už roky teší veľkej priazni, a to nielen zo strany praktizujúcich veriacich, čo si veľmi vážim.

Sväté omše počas roka

Letné obdobie

Pondelok -
Utorok -
Streda -
Piatok -
Nedeľa -

Zimné obdobie

Pondelok -
Streda -
Piatok -
Sobota -
Nedeľa -

Osobné údaje sú na webovej stránke spracúvané v súlade s aktuálnou právnou úpravou (Zákon 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov).

Záväzné predpisy o ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi, spôsob spracúvania osobných údajov v Katolíckej cirkvi a s tým súvisiace potrebné informácie sú uvedené na stránke Ochrana osobných údajov (gdpr.kbs.sk).