Homília na 33. nedeľu CZR / Rozmnožovaním talentov do Pánovej radosti

Rozmnožovaním talentov do Pánovej radosti

33. nedeľa v cezročnom období

Mt 25, 14-30

Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.« Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.« Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.« Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«

* * *

     Podobenstvom o múdrych a nerozumných pannách (evanjelium predchádzajúcej nedele) Ježiš poukázal na potrebu bdieť a byť pripravený prijať Pána v ktorúkoľvek hodinu sa objaví. Čakanie má byť časom prípravy. Podobenstvom o sluhoch, ktorým pán zveril svoj majetok zas chce zdôrazniť, že toto čakanie má byť aktívne, že Boh nám dáva čas a možnosti, ale ponecháva na našu slobodu a zodpovednosť, ako ich využijeme.

     Aj toto podobenstvo sa týka posledného súdu. Najväčším pokladom je Kristus, ktorý v dejinnom období medzi zmŕtvychvstaním a druhým príchodom žije a pôsobí v Cirkvi, najmä cez sviatosti. Je to poklad Božej milosti. Boh ho ponúka každému, ale ovocie môže prinášať až keď kresťan dostane odvahu vyjsť zo seba a pustí sa do iniciatív, kde sa táto milosť môže prejaviť. Kto si vieru a duchovný život necháva len pre seba alebo sa uzavrie v úzkom rodinnom či náboženskom gete, napokon o ňu príde. Byť kresťan znamená byť poslaný.

     Príklad aktívneho kresťana, ktorého zbožnosť sa prejavuje v praktickom živote ponúka starozákonný chválospev na dobrú ženu: „Gazduje mu dobre po všetky dni svojho života. Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky. Hľa, podobá sa lodiam kupeckým: zďaleka dováža si výživu. Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi... Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená... Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno. Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera... Ako jej svedčia moc a krása za odev tak s úsmevom sa díva na budúci deň. Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku... Spanilosť je klam a krása – daromnosť; chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána...“ (porov. Prísl 31, 10-31).

* * *

Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok.

Čas, peniaze, schopnosti, vzťahy označujeme takmer vždy ako „moje“, ako vlastníctvo, ktorým môžeme ľubovoľne nakladať. Podobenstvo o talentoch pripomína, že tomu nie je tak. Ako je v samej povahe zasiateho semena ukryté poslanie vyklíčiť a priniesť úrodu, tak je to aj s každým darom. Má potenciál priniesť ovocie dobra a to bude raz hospodár od každého  požadovať. Od našej iniciatívy počas pozemského života bude závisieť celá večnosť. Podobenstvo hovorí o sluhoch. Súčasný človek sa cíti nezávislý. V skutočnosti nikto nie je nezávislý, je služobníkom, ktorému sú talenty len zverené. Patria pánovi, ktorý ich svojim sluhom dáva k dispozícii. V duchovnom zmysle je tým najcennejším darom Duch Svätý.

Jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

Ide o osobné schopnosti a možnosti, ale najmä o dary milosti, ktoré sú zverené celej Cirkvi, ale jednotlivcom pridelené v rozmanitej podobe a miere, aby sa každý svojím spôsobom podieľal na raste jedného Kristovho mystického tela. Talent predstavoval mzdu za asi šesť tisíc pracovných dní, teda asi 15-20 rokov života. Netreba hľadať presnú sumu a jej symboliku, Ježiš chcel jednoducho povedať, že pán zveril sluhom obrovské bohatstvo, celý svoj majetok: „Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4, 7). To, že pán „odcestuje“, vzdiali sa na dlhú dobu, rezonuje vo viacerých Ježišových podobenstvách. Je to čas medzi zmŕtvychvstaním a jeho druhým príchodom.

Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť.

Schopnosti a možnosti sú dary, ktoré Boh ponúka človeku, aby ich slobodne a iniciatívne premenil na dobro. S kapitálom treba obchodovať, aby prinášal zisk, prijatú lásku treba rozdávať. Najistejšia investícia s najvyššími úrokmi sú pre Cirkev chudobní. Tak radí Ježiš uložiť kapitál aj bohatému mládencovi (porov. Mt 22, 34-40). Ten čo dostal dva, investoval rovnako usilovne a rovnako svoj kapitál znásobil. Každý má investovať svoj dar. Dávať seba samého, ani viac, ani menej. Všetko je dar a tak všetko treba darovať.

Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Ekonomika funguje, keď sa „točia peniaze“, keď sa kupuje a predáva. Božie kráľovstvo má tiež svoju dynamiku, rastie rozdávaním. Zakopať peniaze bola najistejšia ochrana pred krádežou. Kto zakopal peniaze, nemohol byť potrestaný za zanedbanú starostlivosť. Keď prišiel pán, sluha s jedným talentom sa obhajoval, že jeho zlyhanie spôsobil strach. Pán ho nazval zlým a lenivým. Strach je prejavom nedostatku lásky a zameranosti na seba. Obchodovať znamená vyjsť do rušných ulíc sveta a obrátiť sa na všetkých ľudí.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

Či už ide o päť alebo jeden talent, je to úctyhodná suma, celoživotný kapitál. Sluhovia sú viazaní svojmu pánovi vďakou a vernosťou (v. 21.23 „dobrý a verný sluha“); nejde o otrocký, zamestnanecký vzťah. Vernosť nespočíva v zachovaní ale v rozmnožení zvereného majetku. Protirečí jej pohodlie a strach vziať na seba zodpovednosť. Účtovanie poukazuje na posledný súd. Celé podobenstvo o talentoch sa týka príchodu Syna človeka. V bežnom používaní stratil výraz „rozmnožiť svoje talenty“ eschatologický ráz a teda aj hlbší význam. Návrat pána a vyúčtovanie sú základom tohto podobenstva.

Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.

Aj keď suma piatich či dvoch talentov bola úctyhodná, Ježiš ju nazýva „málom“ oproti nebeskej blaženosti, ktorá je nekonečne väčšia než akákoľvek pozemská hodnota. Ani to, či dobrý sluha získal podľa svojich schopností a možností ďalších päť alebo len dva talenty nie je rozhodujúce, dostávajú rovnakú odmenu, ktorá všetko presahuje. Je to odmena za vernosť, nie za nadobudnuté nové talenty. Vojsť „do radosti svojho pána“ znamená mať účasť na samotnom Božom živote. Evanjelium často používa výraz „vstúpiť do nebeského kráľovstva“, „vstúpiť do života“, „vstúpiť do radosti“. Dobrý a verný sluha je podľa Ježiša ten, ktorý sa okamžite púšťa do práce, a to podľa vôle svojho pána, nie do bezbrehého užívania si svojho majetku podľa vlastnej ľubovôle. Vernosť v malých veciach môže získať večný príbytok. Aj malým prejavom lásky k bratom sa človek stáva synom Otca a to je tá najväčšia vec.

Hľa, tu máš, čo je tvoje.

Pánovi patrí všetko, ale on sa o všetko chce aj podeliť. V skutočnosti sluha má odovzdať svojmu pánovi talenty, ktoré mu boli zverené i nové, čo mu nadobudol. V podobenstve ich pán vracia sluhovi a dáva mu ešte nepomerne viac. Kto drží v rukách málo, nemôže mu Boh do nich vložiť veľa. Ježišovi nejde o materiálnu spravodlivosť. Cez spravovanie hmotných vecí sa prejavuje viera, oddanosť, trpezlivosť, vytrvalosť, ktorá je možná len na základe osobného vzťahu k pánovi a ten ju zas odmieňa materiálne, ale predovšetkým duchovne. Vrátiť dar je najväčšia urážka

Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?

Tento sluha nespravil nič zlého. Jeho zloba spočíva v tom, že nespravil ani nič dobrého. Zloba tohto sluhu sa rodí z presvedčenia, že Boh je zlý a tak sa, ako Adam v raji, miesto lásky pred ním skrýva.

A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.

Vylúčenie zo spoločenstva s Bohom, zo svetla a tepla jeho prítomnosti neznamená len ponechanie v biednom no znesiteľnom  živote služobníka, ale skutočné temno, plač, hrôzu. Potvrdzuje sa tu Ježišovo životné pravidlo: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 25-26). Keď ochotne veríme Ježišovým slovám o Božom milosrdenstve, treba s rovnakou vážnosťou prijímať aj jeho slová o súde a odsúdení.

* * *

Súčasná mentalita nás robí automaticky podobnými skôr zlému ako dobrému sluhovi...

Je to pravda, aj nie je. Pravdou je, že konzumný človek považuje všetko, čo získa za svoje a za vec svojej slobody, na ktorú si nedá od nikoho siahať, aby so všetkým naložil pre svoj čo možno najväčší pôžitok. Vďaka tomu sa rúti do záhuby celá ekonomika a už aj sociálne encykliky poukazujú, že ju môže zachrániť len ak si osvojí „logiku daru“. No rovnako je pravdou, že žijeme v čase až dravého podnikania. „Synovia sveta“, ktorých Ježiš chváli pre ich vynaliezavosť a podnikavosť, dokážu vynaložiť oveľa viac fantázie, vytrvalosti, námahy a investícií kvôli časnému a neistému zisku, než synovia svetla za večné hodnoty. Sebecký konzumizmus súčasnej doby je teda odstrašujúci, podnikavosť zas na povzbudenie. Každá doba má klady aj zápory.

Ako možno prakticky odpovedať na podobenstvo o talentoch?

Ak chce majiteľ zistiť, ako na tom skutočne stojí jeho obchod alebo firma, z času na čas spraví inventúru. Niečo podobné môže byť aj odpoveďou na toto podobenstvo: V niektorý deň „zatvoriť“ (vytvoriť si čas a pokoj), vziať papier a začať inventúru. Na stranu „dostal som“ spísať  všetky dary Božej milosti, ponuku sviatostí, programy náboženských médií, farské a iné aktivity, ľudí okolo mňa, schopnosti, veci, ktoré vlastním... A do vedľajšieho stĺpčeka „zúročím“ pripísať ako môžem ktorý dar lepšie využiť. Je to jednoduchá, ale osvedčená pomôcka, samozrejme za predpokladu, že všetko nezostane iba na papieri. Papier s peknými predsavzatiami pri poslednom súde nezaváži, ba podľa ľudovej múdrosti bude dláždiť cestu do pekla.

* * *

Čo má teda robiť kresťan? Používať svet, neslúžiť svetu. Čo to znamená? Mať, akoby sme nemali. Tak hovorí Apoštol: „Ostatne, bratia, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa. Chcem, aby ste vy boli bez starostí.“ Kto je bez starosti, spokojne čaká, kedy príde jeho Pán. Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy? Znenáviďme teda svoje hriechy a milujme toho, ktorý príde potrestať hriechy. Príde, či chceme alebo nechceme. To, že ešte neprichádza, neznamená, že nepríde. Príde, a nevieš kedy. Ale ak ťa nájde pripraveného, nijako ti neuškodí, že to nevieš.

                         Sv. Augustín, Z výkladu žalmov, Ž 96

Ježišove tajomstvá ešte nie sú celkom dokončené a naplnené. Sú také, ale iba v Ježišovej osobe, nie však v nás, ktorí sme jeho údmi, ani v Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom. Lebo Boží Syna má v úmysle deliť sa, istým spôsobom rozvíjať a pokračovať svoje tajomstvá v nás a v celej svojej Cirkvi, aj cez milosti, ktoré sa rozhodol udeliť nám, aj cez účinky, ktoré v nás chce skrze tieto tajomstvá vyvolať. V tomto zmysle ich v nás chce napĺňať. Preto hovorí svätý Pavol, že Kristus sa vo svojej Cirkvi zdokonaľuje a my všetci spolupracujeme na jeho budovaní až „do jeho plného veku“.

               Sv. Ján Eudes, O Ježišovom kráľovstve

Ráno si dám predsavzatie vo všetkom celý deň zabúdať na seba a viac pamätať na druhých. Takáto poníženosť je zdrojom sily.

                         Bl. Zdenka Schelingová

Boh nikdy nie je trýzniteľom ľudského svedomia. Našu minulosť ukryl do Kristovho Srdca a o našu budúcnosť sa už postaral.

                                  Roger Schutz