Cirkev po korone / Kostoly ostali prázdnejšie, vytratili sa najmä mladí

Od obnovenia verejných bohoslužieb uplynulo už šesť týždňov. Začalo sa opatrne, návštevnosť kostolov počas mája bola skôr symbolická. Mnohí sa ešte stále obávali nákazy a tí, ktorí by do chrámu už aj išli, si to pre striktne nastavené hygienické pravidlá dvakrát rozmysleli.

Obavy sa ale každým dňom zmenšovali, začiatkom júna došlo v kostoloch k výraznému uvoľneniu obmedzení – dvojmetrové odstupy nahradilo šachovnicové sedenie, ktoré je od 10. júna už len odporúčané – takže na bohoslužby sa dostane prakticky každý, kto chce.

Duchovní správcovia farností a cirkevných zborov naprieč celým Slovenskom však hovoria, že až na niektoré výnimky ostali kostoly po koronakríze o čosi prázdnejšie. A možno to tak ostane natrvalo.     

Argumentovanie dišpenzom     

Moderný a priestranný Kostol sv. Františka z Assisi vo Vranove nad Topľou stojí v bezprostrednej blízkosti dvoch panelákových sídlisk a dvoch štvrtí s rodinnými domami. Ľudia z najbližšej bytovky to majú doň prakticky len cez cestu.  

Do rímskokatolíckej farnosti Vranov-Juh, ktorej kostol slúži, patrí podľa miestneho farára-dekana Štefana Albičuka približne 5 800 veriacich. Na rannú a večernú omšu prichádza počas týždňa spolu asi 150 veriacich, na nedeľných omšiach ich je do dvetisíc. Teda, takto to bolo pred koronakrízou.

„Vnímame istý úbytok veriacich, hlavne na nedeľných svätých omšiach. Je ťažké povedať presné číslo, ale odhadujem pokles o pätinu až štvrtinu,“ hodnotí dekan Albičuk aktuálnu situáciu. Počas týždňa, keď na omše prichádza najmä staršia a stredná generácia, nižšiu účasť neregistruje.

„Zdá sa, že je to práve časť mladšej a strednej generácie, ktorá – možno aj pre donedávna platný dišpenz – ešte neprichádza na sväté omše. No možné je aj to, že časť veriacich – dúfajme, že čo najmenšia – sa už z rôznych dôvodov do kostola nevráti,“ pripúšťa dekan Albičuk.

Ako sme sa vracali do kostolov

10. marec – zrušenie slávenia verejných bohoslužieb vrátane Veľkej noci

6. máj – obnovenie verejných bohoslužieb v obmedzenom režime (max. jeden veriaci na 25 metrov štvorcových, dvojmetrové odstupy)

3. jún – povinnosť šachovnicového sedenia počas bohoslužieb

10. jún – odporúčanie šachovnicového sedenia počas bohoslužieb

17. jún – zrušenie dišpenzu od povinnej účasti na bohoslužbách v nedele a prikázané sviatky

O podobných skúsenostiach počuť aj na Orave, Liptove či v západnej časti Slovenska. Farár v trojtisícovej obci Oravské Veselé Milan Prídavok už niekoľko týždňov slúži omše v amfiteátri obecného úradu, v prípade zlého počasia v kinosále kultúrneho domu. Dôvody nie sú hygienické, ale výsostne praktické.

„Už dávnejšie sme mali naplánovanú rekonštrukciu kostolného kúrenia. Pôvodne sme sa do toho chceli pustiť v lete, ale keďže prišla koronakríza a vynútené zrušenie verejných bohoslužieb, začali sme už po Veľkej noci a chvíľu nám to ešte potrvá,“ informuje farár Prídavok o aktualitách zo svojej farnosti.   

Aj pre tieto improvizované podmienky sa mu účasť na omšiach odhaduje ťažšie. „Zozačiatku bolo ľudí naozaj pomenej, ale postupne sa počty zvyšujú a blížia sa k pôvodnému stavu. Asi najviac badať absenciu mládeže od 16 rokov nahor,“ hodnotí Milan Prídavok. Súčasne ale pripúšťa, že keďže sú veriaci počas omší v exteriéri viac rozptýlení, možno si len chýbajúcich mládežníkov nevšimol.

Naopak, Marián Gavenda, farár v Devíne, hovorí o úbytku mladých jednotlivcov, ale aj celých rodín s istotou. „Sú to tie typy, ktoré počas slnečnej nedele riešia dilemu – výlet do prírody alebo kostol? Neraz zvíťazí to prvé s tým, že veď omšu si pozrieme večer v televízii alebo na internete. Ale pozrú si ju naozaj?“ hovorí s pochybnosťou v hlase devínsky farár, podľa ktorého účasť na nedeľných omšiach klesla v jeho farnosti približne o pätinu.    

Robiť akékoľvek závery o trvalom poklese je však podľa Gavendu predčasné, pretože niektorí veriaci do poslednej chvíle využívali dišpenz od povinnej účasti na nedeľných a sviatočných bohoslužbách, ktorý biskupi vydali po zrušení verejných bohoslužieb začiatkom marca a ponechali ho v platnosti aj po ich obmedzenom obnovení.

K jeho zrušeniu – vzhľadom na pokračujúce uvoľňovanie opatrení – pristúpili až v stredu. Najbližšia nedeľa tak bude prvou, keď by do kostolov mali opäť zavítať všetci praktizujúci katolíci.

„Musíme priznať, že dišpenz od povinnej účasti na omši niektorí používali už len ako falošné alibi. Chodili do práce, do nákupných centier a všelikde inde, len v nedeľu do kostola nie – lebo veď dišpenz,“ vraví Gavenda, podľa ktorého dišpenzom do poslednej chvíle argumentovali najmä tí, ktorí mali s pravidelnou účasťou na bohoslužbách dlhodobý problém a počas koronakrízy si od nej úplne odvykli. Do kostola tak budú hľadať cestu už len ťažko. Aký veľký je podiel týchto veriacich, sa však ukáže až v priebehu nasledujúcich týždňov.  

Biskupi pozývajú do kostolov, kampaň zatiaľ neplánujú

Nižšiu účasť na nedeľných službách Božích zaznamenal aj evanjelický zborový farár v Ružomberku David Bázlik. „Kým v minulosti do chrámu pravidelne prichádzalo približne 180 až 190 veriacich, v súčasnosti je ich asi 140,“ porovnáva Bázlik čísla spred korony a po nej, pričom si všíma výpadok najmä medzi mladšími cirkevníkmi.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku ako aj u ostatných protestantských cirkví sa však účasť na nedeľných a sviatočných bohoslužbách chápe ináč ako v Katolíckej cirkvi. Jedni aj druhí vzhliadajú k Desiatim Božím prikázaniam, z ktorých tretie vraví o svätení sviatočného dňa, ale katolíkov navyše zaväzuje aj Päť cirkevných prikázaní, z ktorých hneď prvé znie: „V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na celej svätej omši.“

„Imperatív účasti na nedeľných službách Božích nie je u nás taký silný ako u katolíkov, takže liberálnejšie zmýšľajúci veriaci, neraz práve z radov mladých, sa necítia byť natoľko viazaní povinnosťou ísť v nedeľu do kostola,“ vysvetľuje evanjelický farár Bázlik.

Koronakríza oslabila farnosti aj finančne

Oslovení kňazi priznali, že dvojmesačné neslávenie verejných bohoslužieb poznačilo farnosti a cirkevné zbory aj po finančnej stránke. Počas nedeľných bohoslužieb sa totiž v kostoloch zvyčajne konajú finančné zbierky na podporu fungovania miestneho cirkevného spoločenstva.

Napríklad evanjelický cirkevný zbor v Kežmarku prišiel nielen o časť príjmu z milodarov, ale aj zo vstupného do dreveného artikulárneho kostola, ktorý je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a do lyceálnej knižnice, v ktorej sa nachádza 150-tisíc zväzkov kníh.

„Počas obdobia koronakrízy, ba dokonca aj teraz po uvoľnení opatrení je návštevnosť lyceálnej knižnice a dreveného kostola veľmi malá – skoro žiadna. Obmedzenie turistického ruchu, ktorý bol kedysi od mája v plnom prúde, sa do veľkej miery odzrkadlil na príjmoch cirkevného zboru,“ konštatuje kežmarský zborový farár Roman Porubän.

Všetci oslovení správcovia farností a cirkevných zborov však ocenili, že mnohí veriaci v čase zákazu verejných bohoslužieb iniciatívne zasielali finančnú podporu na farský účet. Dôkazom solidarity a spolupatričnosti farníkov je aj to, že výnosy zo zbierok po obnovení bohoslužieb sú vyššie, než na aké boli zvyknutí v minulosti.

Počiatočnú opatrnosť pri návrate do chrámov vnímal aj kežmarský zborový farár Roman Porubän. Zaujímavosťou je, že kým väčšina farárov musela po 6. máji prepočítavať, koľko veriacich môže vpustiť do kostola, aby dodržali nariadenie o jednom veriacom na 25 metrov štvorcových a dvojmetrových odstupoch, v Kežmarku tento problém nemali.

„Nový evanjelický kostol patrí medzi najväčšie na Slovensku, takže pri dodržaní všetkých opatrení v ňom mohlo byť 152 ľudí. Priemerná účasť na nedeľných službách Božích je u nás pritom 100 až 120 veriacich,“ hovorí Porubän.

Prekvapuje aj ďalšou informáciou – na bohoslužby v súčasnosti chodí asi o 10 percent viac veriacich ako pred koronakrízou. Čím si to vysvetľuje? „Niektorí pasívnejší veriaci asi prehodnotili svoje priority, nastavenie svojich životov. Dúfam, že im to vydrží čo najdlhšie,“ želá si – aj im – kežmarský evanjelický farár.

Asi o pätinu nižšiu účasť na nedeľných službách Božích spočiatku vnímal aj duchovný Reformovaného cirkevného zboru Tušice (okres Michalovce) Juraj Brecko, ktorý je zároveň seniorom Ondavsko-hornádskeho seniorátu Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ľudovo nazývanej kalvínska. „V súčasnosti je už účasť na službách Božích, respektíve na biblických hodinách, ktoré sú počas týždňa, na predkoronovej úrovni,“ konštatuje Brecko.

Konferencia biskupov Slovenska aj Zbor biskupov ECAV sledujú aktuálny vývoj návštevnosti bohoslužieb, ale nateraz neplánujú vydať žiadny pastiersky list ani rozbiehať kampaň zameranú na návrat veriacich do kostolov. Potvrdil nám to hovorca KBS Martin Kramara aj tlačová tajomníčka ECAV Jana Nunvářová.  

„K 17. júnu biskupi odvolali všeobecný dišpenz a pozvali ľudí, aby obnovili spoločenstvo pri sláveniach, pretože virtuálna účasť prostredníctvom mediálnych prenosov nemôže trvalo nahradiť reálnu účasť na bohoslužbách. Ak by sa časom ukázala potreba zdôrazniť toto pozvanie, zvážia sa ďalšie kroky,“ uviedol pre Postoj hovorca KBS Kramara.

Zároveň odkázal na pastiersky list biskupa Viliama Judáka, ktorý sa v kostoloch Nitrianskej diecézy čítal uplynulú nedeľu. „Nestačí byť veriacimi len v pocitoch, v klamnom presvedčení, že na stretnutie sa s Bohom nepotrebujem ani Cirkev, ani kostol. Nestačí len privátna forma zbožnosti na vlastnú podobu. My nie sme platonickí idealisti, preto nemôžeme plnohodnotne sledovať svätú omšu z obývačky nášho bytu, okrem mimoriadnych okolností. Ani v čase krízy to nebolo plnohodnotné, ale maximálne možné, a to je veľký rozdiel,“ apeloval biskup Judák. 

Následne položil rečnícku otázku, či sa človek dokáže nasýtiť zo sledovania receptu na nedeľný obed v televízii bez toho, aby si ho reálne aj pripravil. Pripomenul tiež heslo prvých kresťanov prenasledovaných v Rímskej ríši: Sine dominico non possumus! (Bez nedele nemôžeme žiť!) „Preto je slávenie nedele aj dnes – a ešte viac bude v budúcnosti – rozhodujúcim znakom toho, čo znamená byť kresťanom,“ dodal nitriansky biskup.