Čaká nás Pôstne obdobie - forma pokánia pred slávením Veľkej noci

« všetky aktuality

15. február 2021

Čaká nás Pôstne obdobie - forma pokánia pred slávením Veľkej noci

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na stredu 17. februára. V tento deň je prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu.

Zdravotná situácia súčasnej pandémie má dosah aj na špecifické úpravy v liturgickej oblasti. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v tomto zmysle upravila spôsob udeľovania popola pri slávení Popolcovej stredy. V nóte s podpismi prefekta kard. Roberta Saraha a sekretára Mons. Arthura Rocheho sa uvádza, ako má kňaz postupovať:

„Kňaz prednesie modlitbu požehnania popola. Pokropí popol svätenou vodou bez slov. Potom sa obráti k prítomným a iba raz pre všetkých vysloví formulu, ako je uvedená v Rímskom misáli: «Kajajte sa a verte evanjeliu» alebo: «Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš».

-

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu – tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia. Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila – teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime – Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.

Z histórie:

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 - 2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 - 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4, 1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh, a podobne. Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len raz denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov, ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy, týkajúce sa pôstu a postenia sa, boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini. Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou, pričom pod Veľkou nocou tu treba rozumieť Veľkonočné trojdnie, nie Veľkonočnú nedeľu).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom „Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev „Aleluja“ – podobne ako v 40-dňovom Pôstnom období – nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála ti Kriste, Kráľ večnej slávy).
V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ „cez rok“.

ZDROJ: TK KBS

FRANTIŠEK TI ODKAZUJE...

Kresťan je muž a žena s radosťou v srdci. Kresťan bez radosti neexistuje. Dokladom totožnosti kresťana je radosť, radosť evanjelia, radosť, že Ježiš si nás vyvolil, že nás spasil, že nás obnovil. Kresťan vidí, ako táto radosť s dôverou v Boha rastie. Dobre vie, že Boh naňho pamätá, že Boh ho miluje, že ho sprevádza, že ho očakáva. A to je radosť.

Kázeň v Dome svätej Marty, 23. máj 2016

Srdce človeka túži po veľkých veciach, po dôležitých hodnotách, hlbokých priateľstvách, po zväzkoch, ktoré v životných skúškach zosilnejú a nerozpadnú sa. Je to naša najhlbšia túžba, milovať a byť milovaný. Kultúra provizórnosti nepomáha našej slobode, práve naopak, oberá nás o náš pravý údel, o najpravdivejšie a autentické ciele. Taký život je rozdrobený na kúsky. Je smutné, ak sa človek dožije sa istého veku a pri pohľade na cestu, ktorou prešiel zistí, že je rozbitá na kusy, nezavŕšená, všetko bolo provizórne...

Príhovor, 5. júl 2014

Mladosť je skôr stav srdca než vek. A teda starobylá inštitúcia, akou je Cirkev, sa v rozličných fázach svojich veľmi dlhých dejín môže obnovovať a znova sa stať mladou. Vskutku, v najtragickejších chvíľach svojich dejín sa cíti povolaná vrátiť sa k podstate svojej prvej lásky.

                                                                                  Christus vivit, 34

Sväté omše počas roka

Letné obdobie

Pondelok 19:00
Utorok -
Streda 19:00
Piatok 19:00
Nedeľa 09:30

Zimné obdobie

Pondelok 06:00
Streda 18:00
Piatok 18:00
Sobota 18:00
Nedeľa 08:00; 09:30

Osobné údaje sú na webovej stránke spracúvané v súlade s aktuálnou právnou úpravou (Zákon 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov).

Záväzné predpisy o ochrane osobných údajov v prostredí Katolíckej cirkvi, spôsob spracúvania osobných údajov v Katolíckej cirkvi a s tým súvisiace potrebné informácie sú uvedené na stránke Ochrana osobných údajov (gdpr.kbs.sk).