Božie kráľovstvo stojí za to /17. nedeľa CZR "A"

Božieho kráľovstvo stojí za to

17. nedeľa v cezročnom období „A“

(Mt 13, 44-52)

    Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

     Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

     A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

     Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“

* * *

     Už štvrtú nedeľu sledujeme podobenstvá o Božom kráľovstve, ktorým evanjelista Matúš venoval celú trinástu kapitolu svojho evanjelia. Každý Ježišov obraz osvetľuje niektorú črtu tohto kráľovstva, plný obraz však nadobudneme až keď ich všetky spojíme. Podobenstvo o skrytom poklade a vzácnej perle poukazuje na neobyčajnú hodnotu Božieho kráľovstva. Jeho získaniu sa oplatí podriadiť všetko ostatné. V záverečnom podobenstve o sieti plnej rôznych rýb ešte raz zarezonuje téma dobrej a zlej pôdy z podobenstva o rozsievačovi ako aj obraz kúkoľa a pšenice. Vidno, aký veľký dôraz kládol Ježiš na to, že v terajšej dejinnej fáze Božieho kráľovstva bude hranica medzi dobrom a zlom prechádzať srdcom každého človeka. Božie kráľovstvo nie je hostinou dokonalých ale hriešnikov, zápasiacich so svojimi slabosťami a odkázaných na Božie milosrdenstvo. Zlo s ktorým sú neustále konfrontovaní ich podnecuje vždy znova sa rozhodovať pre Ježiša, čím z nich robí jeho slobodných a oduševnených nasledovníkov. Víťazstvá a prehry v zápase so zlom sú aj miestom zjavenia Boha, ktorý sa tu prejavuje ako milosrdenstvo a vernosť.

     Medzi obrazmi ukrytého pokladu a vzácnej perly je nápadná podoba. U obidvoch je v hre niečo mimoriadne hodnotné. Kým však poklad na poli človek objaví náhodou, vzácnu perlu nájde kupec vďaka usilovnému hľadaniu. V obidvoch prípadoch je človek postavený pred základnú voľbu: ak chce, aby mu patril obrovský poklad alebo vzácna perla, musí investovať všetko čo doposiaľ nadobudol. Oba príklady potvrdzujú, že Božie kráľovstvo je vo svete prítomné v skrytosti, neponúka sa hlučne a okázalo. Ako horčičné zrnko a trocha kvásku, ani Božie kráľovstvo nepotrebuje na účinné pôsobenie veľké vonkajšie vplyvy ani atraktívnosť. Rozhodne sa preň ten, kto objaví jeho vnútornú hodnotu.

     Dôležitou črtou obidvoch podobenstiev je určitá postupnosť, kde poklad či perlu človek najskôr nájde, uvedomí si ich nesmiernu cenu, až potom sa rozhodne konať. Ide a predá všetko, čo má, len aby ju mohol získať. V podobenstve sa to zdá logické, veď nikto najskôr nepredá celý majetok aby potom s peniazmi v mešci išiel hľadať poklad či perlu. V aplikácii na duchovný život sa často zamieňa poradie. Najskôr stretnutie, potom zrieknutie. Pokladom a perlou je podľa Ježišových slov Božie kráľovstvo. To nepredstavuje kráľovský prepych, ale osobné stretnutie človeka s Bohom, kvôli ktorému je ochotný všetkého sa zrieknuť. Nesprávna asketika často odporúča pôsty a sebazapierania ako podmienku aby človek našiel cestu k Bohu. Kľúčové je najskôr nájsť Boha. Roľník po získaní svojho pokladu prežíva obrovskú radosť a nevníma žiadnu ujmu zo straty majetku. Len pomýlená askéza sa prejavuje kŕčovitosťou a smútkom.

     Roľník, ktorý nájde poklad náhodou na poli a kupec, ktorý perly zámerne hľadá, predstavujú dva prístupy k tomu istému pokladu Božieho kráľovstva. Jedni ho nachádzajú v bežnom kresťanskom prostredí, v náboženskej výchove a každodennom duchovnom živote. Iných nečakane prekvapí na mýte, na figovníku či inde, na ceste do Damašku. Ježiš sa obracal tak na zbožných ľudí svojich čias, ale venoval sa aj prostitútkam, verejným hriešnikom, ktorí žili vzdialení od Boha. V obidvoch skupinách každý, kto prijal Ježišovo slovo, odpovedal konverziou a rozhodnutím pre radikálne nový život. Veľmi výrazne to vidno na prvých spoločenstvách, ktorým apoštoli ohlasovali Krista. Obraz o sieti plnej rýb vyjadruje, že Ježiš sa obracia so svojim posolstvom na všetkých. Nie je rozhodujúce, akí sú, ale akými sa stanú, či jeho ponuku prijmú alebo ju odmietnu. Sloboda však zahŕňa aj dôsledky, Ježiš preto hovorí o radosti i o „škrípaní zubov“.

* * *

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli.

Ježiš pravdepodobne myslí na nádenníka, ktorý orie pole svojho pána a tam vyorie zakopaný poklad, peniaze alebo šperky. V politickej situácii ohrozenia Rimanmi bolo ukrývanie majetku v Palestíne bežnou praxou. Podľa jednej skupiny rabínskych výkladov komu patrí pozemok, prináleží mu i všetko, čo sa na ňom nachádza. Je preto pochopiteľné obetovať ozaj všetko na kúpu poľa, lebo poklad, ktorý nádenník právom získa prevýši jeho investíciu. Poklad je skrytý, nemožno ho nájsť automaticky. Nosíme ho v sebe ani o tom nevieme. Nedoceňujeme najmä čo znamená byť pokrstený. Ponúka sa však aj mnoho falošných pokladov. Antikrist sľubuje dať človeku všetko, čo Kristus, ale bez Krista a tým ho o všetko o brať.

Keď ho človek nájde, skryje ho.

Božie kráľovstvo rastie potichu, v skrytosti. Poklad má svoju vlastnú hodnotu, ale pre mňa je cenný, až keď sa stane mojím vlastníctvom. Týmto obrazom Ježiš poukazuje na vnútornú hodnotu Božieho kráľovstva, ktoré je ukryté v srdci človeka: „Božie kráľovstvo je vo vás“. Pokladom je sám Ježiš. Objaví ho ten, kto si k nemu nájde vzťah, „zaľúbi sa“. Pokladom je aj Božia múdrosť, ktorá ukazuje čo máme robiť, aby sme dosiahli plnosť života: „Z tvojich výrokov sa radujem ako ten, čo získal korisť bohatú“ (Ž 119, 162). Kniha prísloví odporúča „sliediť za múdrosťou ako za skrytými pokladmi“ (Prís 2, 4); pretože „je cennejšia než koraly a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti“ (Prís 3, 15) a „lepší je pre mňa zákon tvojich úst ako tisícky v zlate a striebre“ (Ž 119, 72). Poľom je celý svet, dejiny, ľudské srdce.

...od radosti z neho.

Rodina, zamestnanie, spoločenské postavenie, majetok, zdravie, záujmy sú vzácne hodnoty, ale nie absolútne. Treba ich začleniť do vzťahu s Bohom. To je ten najvýhodnejší „predaj“. V ňom sa človeku všetko vráti, sprevádzané radosťou. O poklad Božieho kráľovstva sa treba aj pričiniť. Je nezaslúženým darom, ale vyžaduje si prázdne ruky a otvorené srdce. Smútok človeka spútava, činí ho nerozhodným, poukazuje skôr na nevýhody než na výhody. Radosť mu dáva krídla takže neváha robiť veľkodušné rozhodnutia. Láska najlepšie vytriedi, čo jej slúži a čo prekáža, a najľahšie odhodí, čo ju brzdí. Len veľkou zanietenosťou sa človek stáva slobodným. Všetko ostatné preňho nestratí zmysel, ale, naopak, zúročí sa. Pole, ktoré pre roľníka znamenalo len hrudy zeminy sa nezmenilo, ale vďaka pokladu v ňom nesmierne stúplo na cene.

...ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

Ide, predá, kúpi... Slovesá v prítomnom čase. Pri neopakovateľnej životnej šanci nemožno otáľať, rozhodnutia sa prijímajú v prítomnom čase, okamžite. „Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. (...) zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (Flp 3, 7.13-14). Kresťan nesmúti nad tým, čo stráca, teší sa z toho, čo získava. Kto s Kristom rozhadzuje, s ním nachádza.

...kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly.

Obraz pokladu v poli bol blízky roľníkom, podobenstvo o perle obchodníkom. Kupec našiel najcennejšiu perlu po dlhom cieľavedomom hľadaní. Každý nosí v sebe túžbu po tej najvzácnejšej perle, ktorou je Boh, a každý ju nejakým spôsobom aj úporne hľadá, niekto vedome, iný podvedome. „Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v tebe“, hovorí v cieli svojho hľadania svätý Augustín. Nenásytnosť našej túžby svedčí o tom, že je nekonečná. Právom, veď prahne po Nekonečnom. Ten, kto je schopný obsiahnuť Boha, nemôže byť naplnený ničím menším, než je sám Boh. „V hlbinách vášho dúfania a chcenia spočíva mlčiace poznanie o onom svete, o večnosti. A podobné semenu, spiacemu pod snehom, sní vaše srdce o jari. Verte svojim snom, lebo v nich je skrytá brána k večnosti“ (Chalil Džibran).

* * *

Čo môže znamenať poklad pre dnešného človeka?

Podobenstvá vyjadrujú duchovné skutočností tak, aby sme si ich vedeli predstaviť aj zmyslami. Čo znázorňuje poklad? „Kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce“ - teda myslí sa najmä vzťah, to, čo je pre mňa vzácne. Tá isté vec môže byť pre niekoho bezvýznamná, pre iného nesmierne cenná. Pokladom na poli Ježiš myslí Božie kráľovstvo. Ale za poklad možno považovať aj túžbu po šťastí, ktorú ľudia obyčajne pokladajú za najväčšiu hodnotu. Ako hovorí Viktor Frankl, „šťastie na nás čaká popri ceste, keď kráčame k cieľu nášho života. Kto spraví cieľ zo samotného šťastia, nikdy ho nenájde“. Preto sa ako ďalší význam obrazu pokladu označuje múdrosť, ktorá znamená rozlišovanie toho, čo je správne a čo je moja cesta, je to životná a Božia múdrosť. Iní hovoria, že pokladom je Božie slovo, ktoré obsahuje to najcennejšie pre život a že poklad v ňom ukrytý treba tiež najskôr objaviť. A pokladom je aj sám Kristus. Veď Božie kráľovstvo, to je život s Bohom skrze Krista v Duchu Svätom. Poklad sa nachádza na poli, tam kde bežne pracujeme, trávime svoj čas. Je skrytý, treba ho objavovať. Ak chcem zistiť, čo je mojím pokladom, stačí si úprimne zodpovedať otázku, okolo čoho sa najčastejšie točia moje myšlienky, reči s druhými, predstavy, túžby. Veľmi často ide o falošné poklady.

Perly nie sú k životu nevyhnutné. Veľa ľudí zomiera hladom, Cirkev sa hlási najmä k chudobným. Ako môže perla súvisieť s Božím kráľovstvom?

Každý človek túži po základných životných istotách. Bohatší si myslia, že si život poistia hromadením cenných vecí. Je pravda, v prípade núdze ich môžu predať. Ale väčšinou by mohli žiť rovnako dobre aj bez toľkých vecí. Ježiš chce na príklade perly vyjadriť, že našou jedinou skutočnou istotou a najväčšou hodnotou je Božie kráľovstvo. Tú ani moľ ani hrdza neničí, ani zlodeji nekradnú. Podobenstvom o perle Ježiš povzbudzuje, že o Božie kráľovstvo sa treba usilovať zanietene, s pasiou a s radosťou. A zdôrazňuje, že sa treba učiť rozlišovať pravé perly od lacných pozlátok. Najmä keď sa ich ponúka tak veľa. Človek kupuje skôr balenie, než tovar, skôr zážitok, než úžitok.

* * *

Všetci ľudia sú povolaní vojsť do Kráľovstva. Toto mesiášske kráľovstvo, ohlasované najprv synom Izraela, má prijať ľudí zo všetkých národov. Kto chce doň vojsť, musí prijať Ježišovo slovo: Pánovo slovo sa totiž prirovnáva semenu, ktoré sa seje na pole: tí, čo ho počúvajú s vierou a sú pričlenení ku Kristovmu maličkému stádu, prijali samo Kráľovstvo. Semeno potom vlastnou silou klíči a rastie až do času žatvy.

Kráľovstvo patrí chudobným a maličkým, čiže tým, ktorí ho prijali s pokorným srdcom. Ježiš je poslaný hlásať „evanjelium chudobným“. Vyhlasuje ich za blahoslavených, „lebo ich je nebeské kráľovstvo“. Týmto „maličkým“ Otec láskavo zjavil, čo ostáva skryté pred múdrymi a rozumnými. Ježiš má účasť na živote chudobných od jasieľ až po kríž; zo skúsenosti vie, čo je hlad, smäd a nedostatok. Ba viac, stotožňuje sa s chudobnými každého druhu a činorodú lásku k nim kladie ako podmienku na vstup do svojho kráľovstva.

Ježiš pozýva hriešnikov k stolu Kráľovstva: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“. Vyzýva ich, aby sa obrátili, lebo bez toho nie je možné vojsť do Kráľovstva; slovom i skutkom im však ukazuje bezhraničné milosrdenstvo svojho Otca voči nim a nesmiernu radosť v nebi... nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie“. Vrcholným dôkazom tejto lásky bude obeta jeho vlastného života „na odpustenie hriechov“.

Ježiš volá do Kráľovstva podobenstvami, ktoré sú typickou črtou jeho učenia. Nimi pozýva na hostinu Kráľovstva, ale žiada aj radikálnu voľbu: kto chce získať Kráľovstvo, musí obetovať všetko; slová nestačia, vyžadujú sa skutky. Podobenstvá sú pre človeka akoby zrkadlá: Prijíma slovo ako skalnatá pôda alebo ako dobrá zem? Čo robí s talentami, ktoré dostal? Ježiš a prítomnosť Kráľovstva na tomto svete sú tajomným spôsobom v strede podobenstiev. Treba vojsť do Kráľovstva, čiže stať sa Kristovým učeníkom, aby človek poznal „tajomstvá nebeského kráľovstva“. Pre tých, čo ostávajú „vonku“, všetko zostáva záhadou.

                    Katechizmus Katolíckej cirkvi, 543-546

Vo sviatosti svojho tela a krvi si úplne s nami. Tvoje telo sa spája s naším duchom. My v sebe zakúšame toto upokojujúce a sladké spojenie. Keď sa s tebou spájame v Eucharistii, cítime, že sa s tebou stávame jedným duchom.

                                  Ján z Kronstadtu

Som presvedčená, že ak by spásu nepotreboval nikto iný, len ja sama, Boh by pre mňa urobil všetko, čo urobil. A tak by mal uvažovať každý.

                         Sv. Juliána z Norwiche