Bohozjavenie Ježiša Krista je v byzantskom obrade väčším sviatkom než Vianoce

„Mocnosti anjelov, choďte napred z Betlehema k vodám Jordánu. Ján, zanechaj púšť a príď sem. Jordán, raduj sa a pripravuj. Nech jasá celá zem, lebo Kristus prichádza, aby zmyl Adamov hriech. Kristus je milosrdný“ (z utierne predsviatku Bohozjavenia, 2. január).

Po veľkom sviatku Pánovho narodenia byzantské bohoslužobné texty vedú veriacich z Betlehema k Jordánu, k sviatku Pánovho krstu, pri ktorom podľa synoptikov (Matúša, Marka a Lukáša) na Ježiša zostúpil Duch v podobe holubice. „A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17).

Na začiatku svojho verejného účinkovania Ježiš prišiel k Jordánu a pri svojom krste sa zjavil pred celým svetom ako Bohočlovek. Toto zjavenie, pri ktorom došlo zároveň k zjaveniu existencie božskej Trojice, je primárnou náplňou byzantského sviatku Bohozjavenia:

„Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. Otcov hlas ti vydal svedectvo. Nazval ťa svojím milovaným Synom. Aj Svätý Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. Svojím zjavením si osvietil celý svet. Kriste Bože, sláve tebe“ (tropár sviatku).

Sväté Bohozjavenie

Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi. Zvykne sa nazývať aj Osvietenie, čo súvisí s krstom, ktorý sa v byzantskom obrade označuje ako osvietenie. Odjakživa bolo zvykom krstiť katechumenov na sviatok Bohozjavenia.

Bohozjavenie sa slávi 6. januára, ale má aj predsviatok (od 2. januára) a posviatok (do 14. januára).  

Bohozjavenie je druhým najväčším sviatkom v byzantskom cirkevnom kalendári – hneď po Pasche. To, že je väčším sviatkom než Narodenie Pána, výslovne potvrdzujú aj niektoré hymny predsviatku:

„Svetlý bol minulý sviatok, svetlejší je však, Spasiteľu, ten prichádzajúci… Vtedy hviezda oznamovala mudrcom, dnes však Otec ťa ukázal svetu: ty, ktorý si sa vtelil a znova viditeľne prídeš, Pane, sláva tebe“ (z večierne predsviatku Bohozjavenia, 2. január).

Narodenie Pána a Bohozjavenie sú v byzantskom obrade silno prepojené a pôvodne sa slávili spolu. Na sviatok Narodenia Pána oslavujeme zjavenie Boha ako človeka, na sviatok Bohozjavenia zjavenie Boha ako Trojice, preto je Bohozjavenie väčšie než Narodenie Pána.

Bohoslužby sviatku

Liturgicky sa slávenie Bohozjavenia veľmi podobá na slávenie Narodenia Pána. Od sviatku Narodenia Pána až do 4. januára vrátane je voľnica – veriaci sa nepostia, môžu jesť všetko.

Podobne ako v predvečer Narodenia Pána, aj v predvečer Bohozjavenia (5. januára) sa zachováva prísny pôst so zdržanlivosťou od mäsa až do večera.

V tento deň sa konajú ráno kráľovské hodinky – cárske časy. Popoludní sa slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého s 13 starozákonnými čítaniami, ktoré sú tematicky zamerané najmä na krst.

Neskoro večer sa slávi veľké povečerie s lítiou a požehnaním chlebov, pšenice, vína a oleja. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde až 6. januára ráno.

V deň sviatku Bohozjavenia sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej sa koná myrovanie (pomazanie posväteným olejom a rozdávanie posvätených chlebov).

Ak predvečer sviatku Bohozjavenia pripadne na sobotu alebo nedeľu, usporiadanie bohoslužieb vyzerá trochu inak, prípravný pôst sa presúva a podľa toho sa skracuje voľnica.

Obrad posvätenia vody

Špecifickou bohoslužbou sviatku je veľké posvätenie vody, ktoré sa koná len na sviatok Bohozjavenia. Slávi sa buď 5. januára po večierni s liturgiou ešte pred veľkým povečerím, alebo 6. januára po božskej liturgii.

Počas dlhej modlitby posvätenia vody biskup alebo kňaz trikrát ponára do vody najprv svietnik, potom trikrát na vodu dýchne v podobe kríža, potom trikrát prežehnáva vodu rukou, pričom do nej ponára prsty, a nakoniec trikrát do vody ponára kríž. Po modlitbách vodou kropí všetkých prítomných a potom ľudia vodu pijú a berú si ju so sebou domov.

Najmä na dedinách býva zvykom, že sa posviaca voda priamo v potoku či rieke, v niektorých krajinách aj v jazere alebo v mori.

V deň sviatku Bohozjavenia alebo v období posviatku je zvykom posviacať domy alebo byty posvätenou vodou. Môžeme v tom vidieť kozmický rozmer sviatku – posvätenie stvorenstva a celého vesmíru.

Siedmeho januára sa slávi Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi.

Mnoho gréckokatolíkov zvykne robiť v predvečer Bohozjavenia (5. januára večer) takú istú slávnostnú večeru ako v predvečer Narodenia Pána.

Zjavenie Pána

Rímskokatolícka cirkev 6. januára najvyšším stupňom liturgického slávenia oslavuje Zjavenie Pána. Hlavnou náplňou tejto slávnosti v latinskom obrade je poklona mudrcov z Východu božskému Dieťaťu v Betleheme, a tým zjavenie vtelenia Božieho Syna pohanským národom:

„Všemohúci Bože, ty si dnešného dňa svetlom hviezdy zjavil svojho Syna národom...“ (z modlitby dňa).

„Láskavý Otče, zhliadni na dary svojej Cirkvi, ktorá ti neprináša zlato, kadilo a myrhu, ale Ježiša Krista...“ (z modlitby nad obetnými darmi).

V stredovekej ľudovej zbožnosti sa mudrci ako „traja králi“ dostali tak veľmi do popredia, že Zjavenie Pána bolo väčšinou nazývané Sviatok Troch kráľov a považované za sviatok svätých.

Krst Krista Pána je dnes v latinskom obrade samostatným sviatkom, ktorý sa slávi v nedeľu po slávnosti Zjavenia Pána (dodnes však kňaz požehnáva vodu, tymian a kriedu v rámci slávnosti Zjavenia Pána.

ZDROJ: postoj.sk (Ján Krupa)