Anjel Pána so Svätým Otcom: Dobro rastie pokorne a skryto

Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 13. júna pápež František povzbudil veriacich mať dôveru, že sme v Božích rukách, a súčasne pracovať s trpezlivosťou a vytrvalosťou. Vyjadril blízkosť etiópskej oblasti Tigraj, ktorá trpí hladomorom a pripomenul včerajší Svetový deň boja proti detskej práci i zajtrajší Svetový deň darcov krvi.

V slnečnú nedeľu sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišli pútnici rôznych národností, ktorí prišli na poludňajšiu modlitbu so Svätým Otcom. Pápež František sa v úvodnom biblickom zamyslení zameral na Ježišovo podobenstvá o Božom kráľovstve ako zrnku zasiatom do zeme, ktoré prinesie veľkú úrodu. „Dobro rastie vždy pokorným spôsobom, skryto, často neviditeľne,“ pripomenul pápež.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dve podobenstvá, ktoré nám dnes liturgia ponúka, sú inšpirované bežným životom a svedčia o pozornom zraku Ježiša, ktorý si všíma realitu a cez každodenné obrazy drobností otvára okná k pochopeniu Božieho tajomstva a ľudských osudov. Ježiš hovorieval spôsobom ľahkým na pochopenie, používal obrazy z reality, z každodenného života. Takto nás učí, že aj v každodenných skutočnostiach, tých, čo sa niekedy zdajú byť všetky rovnaké a i tých, ktoré vykonávame pre rozptýlenie alebo s námahou, že v nich prebýva skrytá Božia prítomnosť, čiže majú svoj význam. Potrebujeme teda byť aj my všímaví, aby sme vedeli „hľadať a nachádzať Boha vo všetkom“.
Ježiš dnes prirovnáva Božie kráľovstvo, teda jeho prítomnosť, ktorá prebýva v podstate vecí a sveta, k horčičnému zrnku, k tomu najmenšiemu semiačku. I napriek tomu však, keď je hodené do zeme, rastie, až prerastie všetky byliny (porov. Mk 4,31-32). Takto koná Boh. Niekedy ruch sveta spolu so všetkými činnosťami, ktoré vypĺňajú naše dni, nám bráni zastaviť sa a uvedomiť si spôsob, akým Pán riadi dejiny. Evanjelium nás však uisťuje, že Boh pôsobí a to na spôsob malého dobrého zrnka, ktoré potichu a pomaly rastie. Krok za krokom sa z neho stáva bujná rastlina, ktorá dáva život a osvieženie pre všetkých. Aj zrnko našich dobrých skutkov sa môže zdať ničím; no všetko čo je dobré, patrí Bohu, a teda v pokore pomaly prináša ovocie. Dobro – pamätajme si to – rastie vždy pokorným spôsobom, skryto, často neviditeľne.

Drahí bratia a sestry, týmto podobenstvom nás chce Ježiš povzbudiť v dôvere. V mnohých životných situáciách sa nám totiž môže stať, že stratíme odvahu, lebo vidíme slabosť dobra oproti zdanlivej sile zla. Nedôvera nás môže nechať paralyzovanými, keď skonštatujeme, že napriek nášmu veľkému úsiliu výsledky neprichádzajú a zdá sa, že sa veci nikdy nezmenia. Evanjelium od nás žiada nový pohľad na nás samých a našu realitu; žiada mať viac otvorené oči, ktoré dokážu vidieť viac, dívať sa poza zovňajšok a objaviť Božiu prítomnosť, ktorá ako pokorná láska vždy pôsobí v „pôde“ nášho srdca i dejín. Toto je naša nádej, toto nám dáva silu ísť každý deň trpezlivo ďalej, zasievajúc dobro, ktoré prinesie ovocie. Ako je len dôležité mať takýto postoj aj pre to, aby sme dobre vyviazli z pandémie! Pestujme dôveru v to, že sme v Božích rukách a zároveň sa všetci usilujme s trpezlivosťou a vytrvalosťou o budovanie nanovo a nové začiatky.
Aj v Cirkvi sa môže zakoreniť burina nedôvery, najmä keď na nás dolieha kríza viery a neúspech rôznych projektov a iniciatív. Avšak nikdy nezabúdajme na to, že výsledok sejby nezávisí od našich schopností: závisí len od Božieho konania. My máme rozsievať, siať s láskou, usilovne a trpezlivo. Sila zrnka je ale božou. Vysvetľuje to Ježiš v ďalšom dnešnom podobenstve: roľník hádže semeno do zeme a potom nevie, ako prinesie ovocie, lebo to samotné zrnko samo od seba spontánne rastie, deň i noc, keď to roľník najmenej čaká (porov. v. 26-29). S Bohom jestvuje aj v tej najmenej úrodnej pôde vždy nádej na nové výhonky.

Najsvätejšia Panna Mária, pokorná služobnica Pána, nech nás učí vidieť veľkosť Boha, ktorý koná v maličkostiach, a prekonávať pokušenie stratiť odvahu. Dôverujme Bohu každý deň!

ZDROJ: TK KBS